|
Aj 24.9.2018 bol pre triedy 3. A a 4. A netradičný. Zúčastnili sa zaujímavej exkurzie do Národnej rady Slovenskej republiky v Bratislave. Cestou navštívili aj múzeum holokaustu v Seredi. Spojenie minulosti a prítomnosti bolo veľmi atraktívne a poučné. Každý si prišiel na svoje. Katarína Hviščová, GMK |
 |
 |
|
Zažili ste už niekedy Majstrovstvá sveta v hasičskom športe? My áno! Triedy kvinta, sexta a 2. A sme sa 14.9.2018 vybrali s pánmi profesormi do Banskej Bystrice na túto veľkolepú akciu. Keď sme prišli na miesto, stretli sme tam Mateja Tótha, ktorý bol veľmi ochotný a odfotil sa s nami. Na súťaži sme videli súťažiť ženy z rôznych krajín sveta, kde mali súťažnú disciplínu s názvom požiarny útok. Po skončení sme išli na parkovisko, kde boli rôzne hasičské autá a pomôcky a taktiež nám ukazovali hasiči ako sa vyslobodzujú ľudia pri havárii z áut. Celé naše branné cvičenie bolo veľmi zaujímavé a veľa sme sa naučili. Natália Poprocká - sexta |
 |
 |
 |
|
Katarína Hviščová, GMK |
|
A ty si dnes sedel v lavici a písal??? My sme využili inú formu učenia a popri vzdelávaní o prírode priamo v prírode sme si aj poriadne vyčistili hlavy na čerstvom vzduchu. Počasie nám 28.9.2018 vyšlo na jednotku! A do pondelka aj nohy prejde svalovica ☺ ☺. Na konci každý dostal odmenu. Michaela Štefko, GMK |
 |
 |
 |
|
|
 |
 |
 |
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-