združených a stredných odborných škôl, učitelia z konzervatória, majstri odborného výcviku i vychovávateľka zo školského internátu.
Medzi ocenenými učiteľmi sme mohli vidieť i pedagógov z niektorých stredných škôl okresu Rožňava. Aspoň v krátkosti uvádzame ich zásluhy: 
Ivana Fafráková – Obchodná akadémia, Rožňava
Od roku 1997 je učiteľkou odborných ekonomických predmetov na Obchodnej akadémii v Rožňave. Vedie predmetovú komisiu odborných predmetov, v rámci ktorej sa snaží presadzovať nové inovačné metódy a postupy vo vzdelávaní žiakov. Pripravuje žiakov na rôzne súťaže, vedie ich pri spracovaní prác stredoškolskej odbornej činnosti, zapája sa do implementácie a realizácie vzdelávacích projektov. Je spoluautorkou učebných textov a pracovných zošitov z predmetu podniková ekonomika, ktoré využívajú žiaci obchodných akadémií na celom Slovensku.
Andrea Havková – SOŠ obchodu a služieb, Rožňava
Venuje sa pedagogickej činnosti na úseku odborných ekonomických predmetov od roku 1988. Organizuje odborné akcie pre žiakov za účelom zvyšovania ich zručností. Od roku 2007 riadi Ekonomickú predmetovú komisiu, bola vymenovaná riaditeľom ako koordinátorka finančnej gramotnosti na škole. Od roku 2014 realizuje program na podporu finančnej gramotnosti JA – Viac ako peniaze. Neustálou aktivitou priaznivo pôsobí na svoje okolie, a tým udáva činnostiam ten správny smer.
František Pamula – Spojená škola, Dobšiná
Pôsobí na Strednej odbornej škole, Zimná 96, Dobšiná ako majster odborného výcviku. Vo vyučovacom procese a v pedagogickej činnosti dosahuje veľmi dobré výsledky. Vychoval veľa dobrých odborníkov v profesii strojný mechanik, strojárska výroba. Vyniká odbornými vedomosťami, praktickými zručnosťami, aj pedagogickým taktom. Vo vyučovacom procese využíva nové originálne nápady, najnovšie metódy vyučovania, používa modernú didaktickú techniku a kladie dôraz na kvalitu. Aktívne sa zapája do aktivít v rámci školy, ale aj v mimovyučovacom čase.
Vyznamenaným blahoželáme.
(Zdroj: vucke.sk)
MG od
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-