na rýchlosť a presnosť. Do tejto disciplíny sa prebojovalo po krajských kolách 20 najlepších žiakov. Z nich 12 žiakov postúpilo na celoslovenské kolo v úprave textu na počítači podľa korektorských značiek (UTX) a 8 žiakov v profesionálnom spracovaní textu na počítači - wordprocessing, v ktorom majú žiaci z predlohy upraviť text a obrázky za 90 minút.
Celoslovenskou súťažou sa zaoberal aj príspevok na stránke slov.sk pod názvom Východniari valcovali, keď trikrát obsadili prvé miesto. Výstižná je aj hodnotenie podľa kategóríí. V kategórii „písanie na PC“ obhájil prvé miesto minuloročný víťaz – Richard Koronczi z Obchodnej akadémie, Watsonova 61, Košice (na obr. vľavo), ktorý zaznamenal 419,5 čistých úderov za minútu. Druhé miesto obsadila Monika Hedviga Aninová, žiačka Obchodnej akadémie Milana Hodžu z Trenčína. Jej počet čistých úderov za minútu bol 382,0. Víťazstvo v podobe umiestnenia na treťom mieste do Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Prešove doniesla Andrea Balážová. Jej výsledok znamenal 381,8 čistých úderov za minútu.
Dobré meno Obchodnej akadémii v Košiciach šíri aj Miriama Šoltésová, ktorá je víťazkou v kategórii „úprava textu na PC“, a to dosiahnutím 12 700 bodov. Druhé miesto v tejto kategórii obsadila Soňa Zorská, žiačka Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Prešove s počtom bodov 12 150. Tretie miesto patrí Marekovi Tóthovi z košickej Obchodnej akadémie, Watsonova 61 s počtom bodov 11 450.
Aj hosťujúca Obchodná akadémia v Rožňave má svoje prvenstvo, a to v kategórii „wordprocessing“, v ktorom prvenstvo vybojoval jej žiak Patrik Žori. Ten bol úspešný aj v celosvetovej súťaži INTRESTENO 2015 v Budapešti. Druhé miesto patrí Monike Szegényovej z Obchodnej akadémie v Senici. Tretie miesto obsadila Monika Varcholová, žiačka tej istej školy.
Písanie na počítači:
1. miesto – Richard Koronczi – Obchodná akadémia Watsonova, Košice
2. miesto - Monika Hedviga Aninová - Obchodná akadémia Milana Hodžu, Trenčín
3. miesto - Andrea Balážová - Stredná obchodná škola obchodu a služieb, Prešov
Úprava textu na PC:
1. miesto – Miriama Šoltésová - Obchodná akadémia Watsonova, Košice
2. miesto - Soňa Zorská, Stredná odborná škola obchodu a služieb, Prešov
3. miesto - Marek Tóth, Obchodná akadémia Watsonova, Košice
4. miesto - Lukáč Lőrinc, Obchodná akadémia, Rožňava
5. miesto - Laura Tóthová, Obchodná akadémia, Rožňava
Wordprocessing
1. miesto – Patrik Žóri, Obchodná akadémia, Rožňava
2. miesto - Monika Szegényová, Obchodná akadémia, Senica
3. miesto - Monika Varcholová, Obchodná akadémia, Senica.
(Zdroj: vucke.sk, siov.sk)
Spracoval MG od
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.