a skúsenosti nevyhnutné pre vyvíjajúce sa spoločenské a pracovné prostredie 21. storočia. Mnohé z mimovládnych organizácií sa zameriavajú aj na oblasť programovania a mediálnej výchovy. Program má súčasne dlhodobú ambíciu naučiť deti a tínedžerov identifikovať nebezpečenstvá a riziká na internete, zorientovať sa vo svete technológií a v prípade negatívnej skúsenosti reagovať na ne primeraným spôsobom.
Odborná hodnotiaca komisia v tomto ročníku posudzovala rekordný počet – 142 prijatých projektov. Do grantového programu sa zapojilo 3 819 pedagógov spolu s 18 217 žiakmi a študentmi. Najaktívnejšími žiadateľmi boli, rovnako ako po minulé roky, základné školy. Tie zaslali spolu 62 inšpiratívnych nápadov. Na druhom mieste v počte 19 zaslaných projektov boli občianske združenia a tretie miesto sa ušlo stredným odborným školám, ktoré poslali 16 projektov. Hodnotiaca komisia počas 5. ročníka nakoniec rozdelila medzi 48 najzaujímavejších projektov, ktoré spĺňali kritéria podpory, celkovú sumu 50 000 eur.
O podporu grantového programu e-Školy pre budúcnosť prejavili najväčší záujem žiadatelia zo Žilinského kraja, ktorí poslali do hodnotenia 36 projektov. Za ním s najvyšším počtom prihlásených nápadov nasledoval Prešovský kraj s 21 projektmi a Banskobystrický kraj s 20 projektmi. O piaty ročník prejavilo opakovaný záujem 57 škôl, ktoré sa do programu zapojili v minulosti. Príjemným prekvapením bolo vysoké percento škôl, ktoré sa zúčastnili po prvýkrát. Nováčikovia tvorili až 59,85 % z celkového počtu záujemcov. Najčastejšími témami projektov bola mediálna výchova a práca s mediálnym obsahom a programovanie a informatívne myslenie.
Dôraz pri hodnotení predložených projektov kládla komisia predovšetkým na aktívne zapájanie sa žiakov a študentov do projektových aktivít a ich angažovanie sa v získavaní nových vedomostí a zručností. Taktiež posudzovali ich inovatívny prínos do vzdelávacieho procesu. Komisia si všímala aj potenciál projektu na jeho opakovanie nielen v rámci zapojenej školy, ale aj jeho možné rozširovanie na ďalšie vzdelávacie zariadenia.
Jedným z odmenených bol projekt Nielen novinárska kačica, ktorý do programu prihlásilo Gymnázium Ladislava Novomeského v Bratislave. Jeho cieľom je poukázať na nevyhnutnosť správnej argumentácie a overovania pravdivosti faktov zverejnených v médiách. Projekt sa orientuje na tri vekové skupiny, mladších a starších žiakov a dôchodcov, ktorí rovnako predstavujú citlivú skupinu. Okrem besied a workshopov je súčasťou projektu interaktívne divadelné predstavenie. Jedným z výstupov bude aj vytvorenie rovesníckeho programu s okolitými základnými školami, ktorý bude aktívny aj po ukončení projektu.
Medzi inými komisia ocenila napríklad aj projekt enviRObot 2, ktorý pripravilo Gymnázium J. Francisciho - Rimavského z Levoče. Škola nadviazala na minuloročný úspech a chce sa podeliť o svoje skúsenosti aj s ďalšími školami. Realizáciou projektu enviRObot 2 sa budú učitelia aj žiaci ZŠ a SŠ z Levoče snažiť prepojiť svet IT, programovania a robotiky s environmentalistikou a obnoviteľnými zdrojmi energie. Cieľom je tiež pochopiť existenciu vo svete po 4. priemyselnej revolúcii, ktorá je charakterizovaná zlúčením technológií. Po zakúpení a zapožičaní digitálnych meracích prístrojov, sond a senzorov kompatibilných s IT, využijú naprogramovaných robotov a zariadenia na meranie vhodných veličín doma a v škole. Tie budú následne analyzovať a spracovávať. Z výsledkov vypracujú energetické certifikáty na domáce spotrebiče, domy, či autá. Na záver študenti navrhnú odporúčania a možnosti ako eliminovať či odstrániť nepriaznivé výsledky zistení.
Podrobné informácie o programe a podporených projektoch nájdete na www.nadaciaorange.sk
Barbora Oberučová

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-