Zúčastnili sa ho prihlásení žiaci z každého ročníka školy. Rozdelení boli do dvoch kategórií: 1. stupeň a 2. stupeň. V každej kategórii súťažilo formou vyraďovacieho pavúka 16 detí, spolu 32. Postupne sa okruh súťažiacich zužoval a hralo sa o prvé tri miesta v každej skupine, Bolo vidno, že žiaci usilovne trénovali aj v škole počas prestávok, v školskom klube a aj doma. Poniektorí dokonca aj s počítačom.
Nakoniec sa v kategórii - 1. stupeň na 1.mieste umiestnila Janka Saligová z 3. A, na 2. mieste Viktor Ferko z 2. B a na 3. mieste Rastislav Bučko z 4. A triedy. V kategórii - 2.stupeň obsadil 1. miesto Alexander Gábor z 5. A, na 2. mieste Martin Milo z 9. A a na 3. mieste Marek Šimko zo 6. A.
Všetci zúčastnení hráči dostali na pamiatku účastnícky diplom a sladkú odmenu. Žiaci, ktorí sa umiestnili na prvých troch miestach získali diplomy, medaily a vecné ceny, ktorých hlavným sponzorom bol MO MS v Štítniku.
Na záver sa však odohral napínavý a prekvapivo vyrovnaný duel víťazov oboch kategórií o pohár riaditeľky školy. K stolu si proti sebe zasadli Alexander Gábor 6. A a Janka Saligová z 3. A. Prvú hru vyhral Alexander, druhú Janka a v tretej hre, ktorú Janka výborne rozohrala sebavedome porazila svojho staršieho súpera a zaslúžene si z turnaja odniesla najväčšiu trofej.
Všetci sme si odniesli, krásne zážitky a radosť z podujatia, ktoré možno bude motiváciou aj pre ostatných spolužiakov do budúcich ročníkov tohto turnaja a ukážkou toho, že stačí len trošku chcieť a úspech sa dostaví.
Veľké poďakovanie za spoluprácu patrí ústretovému vedeniu Základnej školy Štítnik, MO MS v Štítniku a DMS Rožňava, všetkým, čo prispeli k organizácii a regulérnemu priebehu, zúčastneným súťažiacim, aj žiakom, ktorí robili pomocných rozhodcov pri jednotlivých stoloch.
Mgr. Lenka Vranová
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-