Škola v Rožňave učí ekologicky rozmýšľať aj košmi z lepenky Doporučený
Napísal(a) M. SurgošPre základnú školu na Ulici pionierov je vedenie detí k zodpovednému správaniu k životnému prostrediu prirodzenou súčasťou vyučovania. Deti sa teraz môžu už od malička učiť, že záleží nielen na triedení odpadu, ale aj na tom, z akých materiálov sú veci okolo nich vyrobené. Vlnitá lepenka je opätovne využiteľný materiál, ktorý možno vyrobiť z recyklovaného papiera a po použití ho opäť spracovať. Slovensko má v tejto oblasti veľmi dobré výsledky: podľa najnovších dostupných údajov sa recyklovalo 77,7 % papierových a lepenkových obalov.
Iniciatívy, ako je tá od spoločnosti DS Smith, môžu pomôcť nadviazať na tento pokrok. Už od útleho veku podporujú zodpovedné návyky pri triedení odpadu a zároveň poskytujú praktický príklad pre školy a iné komunity. Ukazujú zároveň možnosti nahrádzania plastov udržateľnejšími alternatívami a ukazujú široké možnosti využitia papiera a lepenky v každodennom živote.
„Je pre nás dôležité, že ide o kartónové koše. Deti môžu vnímať samotný materiál ako niečo, čo má svoju ďalšiu hodnotu a nemusí sa okamžite stať odpadom,“ hovorí riaditeľka. Žiakov tak učia súvislosti – nielen to, čo patrí do akého koša, ale predovšetkým prečo má zmysel odpad triediť, ako predchádzať jeho vzniku a správať sa zodpovedne k svojmu okoliu.
DS Smith darovala súpravy smetných košov na triedený odpad nielen rožňavskej základnej škole, ale aj nemocniciam a iným inštitúciám. Pomáha tak podporovať ekologicky zodpovedné správanie v regióne. Firma, ktorá má výrobný závod v Martine, sa špecializuje na udržateľné obaly z papiera a lepenky. Udržateľné nádoby na odpad sú len prirodzeným pokračovaním tohto prístupu.„Hoci Slovensko dosiahlo v recyklácii výrazný pokrok, veľkou výzvou stále zostáva komunálny odpad. V roku 2022 skončilo na skládkach až 39,4 % komunálneho odpadu, To len podčiarkuje potrebu naďalej pracovať na zlepšovaní prevencie tvorby odpadu, triedenia a recyklácie. Ochrana životného prostredia je našou spoločnou zodpovednosťou a vzdelávanie je pri vytváraní trvalej zmeny jedným z najsilnejších nástrojov. Prostredníctvom farebne odlíšených košov z recyklovanej lepenky chceme podporiť zodpovedné zvyky pri triedení odpadu. Zároveň chceme mladým ľuďom pomôcť pochopiť, že mnohé bežné plastové predmety možno nahradiť udržateľnými alternatívami na báze vlákniny. Dnešné drobné rozhodnutia môžu prispieť k zodpovednejšej spotrebe a udržateľnejšej budúcnosti pre ďalšie generácie,“ hovorí Ján Palenčár, ktorý na Slovensku vedie obchodný tím spoločnosti.
Lepenkové koše na triedený odpad zo slovenského závodu DS Smith sú už overeným riešením. Každý z nich má objem sto litrov, atraktívne farebné prevedenie a piktogramy pre ešte lepšiu separáciu odpadu. Využíva ich napríklad aj nemocnica v Martine, kde pacienti i zamestnanci nájdu až 115 súprav, čiže 460 odpadkových košov na zmesový odpad, papier, sklo i plasty.
Odpad do lepenkových košov triedia aj na viacerých martinských školách, napríklad na ZŠ Alexandra Dubčeka či v obchodnej akadémii.
Vlnitá lepenka je materiál so širokým využitím. Má nízku hmotnosť a vysokú nosnosť. Pri jej výrobe možno vo veľkej miere využívať recyklovaný papier a po použití sa dá opätovne recyklovať.
Miloslav Surgoš
PR Manager
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-