pondelok, 14 september 2026 20:16
Škola v Rožňave učí ekologicky rozmýšľať aj košmi z lepenky Doporučený
Napísal(a) M. Surgoš
Bratislava, Rožňava, 14. septembra 2026 – Spoločnosť DS Smith, ktorá je súčasťou International Paper a patrí medzi popredných poskytovateľov udržateľných obalových riešení, darovala základnej škole v Rožňave na Ulici pionierov koše na triedenie odpadu. Udržateľné smetné nádoby sú vyrobené z recyklovateľnej vlnitej lepenky. Škola vďaka nim posunula svoj program triedenia odpadu na vyššiu úroveň. Rovnaké koše sa už dlhšie využívajú napríklad v martinskej nemocnici.
„Lepenkové odpadkové koše vnímame nielen ako praktickú pomôcku. Je to aj príležitosť hovoriť s našimi žiakmi o tom, že triedenie odpadu a zodpovedný prístup k životnému prostrediu sa začínajú pri každodenných, možno na prvý pohľad obyčajných rozhodnutiach,“ vysvetľuje riaditeľka Erika Fabiánová.
Táto iniciatíva pomáha napĺňať motto školy „na každom (po)kroku záleží“.
Pre základnú školu na Ulici pionierov je vedenie detí k zodpovednému správaniu k životnému prostrediu prirodzenou súčasťou vyučovania. Deti sa teraz môžu už od malička učiť, že záleží nielen na triedení odpadu, ale aj na tom, z akých materiálov sú veci okolo nich vyrobené. Vlnitá lepenka je opätovne využiteľný materiál, ktorý možno vyrobiť z recyklovaného papiera a po použití ho opäť spracovať. Slovensko má v tejto oblasti veľmi dobré výsledky: podľa najnovších dostupných údajov sa recyklovalo 77,7 % papierových a lepenkových obalov.
Iniciatívy, ako je tá od spoločnosti DS Smith, môžu pomôcť nadviazať na tento pokrok. Už od útleho veku podporujú zodpovedné návyky pri triedení odpadu a zároveň poskytujú praktický príklad pre školy a iné komunity. Ukazujú zároveň možnosti nahrádzania plastov udržateľnejšími alternatívami a ukazujú široké možnosti využitia papiera a lepenky v každodennom živote.
„Je pre nás dôležité, že ide o kartónové koše. Deti môžu vnímať samotný materiál ako niečo, čo má svoju ďalšiu hodnotu a nemusí sa okamžite stať odpadom,“ hovorí riaditeľka. Žiakov tak učia súvislosti – nielen to, čo patrí do akého koša, ale predovšetkým prečo má zmysel odpad triediť, ako predchádzať jeho vzniku a správať sa zodpovedne k svojmu okoliu.
DS Smith darovala súpravy smetných košov na triedený odpad nielen rožňavskej základnej škole, ale aj nemocniciam a iným inštitúciám. Pomáha tak podporovať ekologicky zodpovedné správanie v regióne. Firma, ktorá má výrobný závod v Martine, sa špecializuje na udržateľné obaly z papiera a lepenky. Udržateľné nádoby na odpad sú len prirodzeným pokračovaním tohto prístupu.„Hoci Slovensko dosiahlo v recyklácii výrazný pokrok, veľkou výzvou stále zostáva komunálny odpad. V roku 2022 skončilo na skládkach až 39,4 % komunálneho odpadu, To len podčiarkuje potrebu naďalej pracovať na zlepšovaní prevencie tvorby odpadu, triedenia a recyklácie. Ochrana životného prostredia je našou spoločnou zodpovednosťou a vzdelávanie je pri vytváraní trvalej zmeny jedným z najsilnejších nástrojov. Prostredníctvom farebne odlíšených košov z recyklovanej lepenky chceme podporiť zodpovedné zvyky pri triedení odpadu. Zároveň chceme mladým ľuďom pomôcť pochopiť, že mnohé bežné plastové predmety možno nahradiť udržateľnými alternatívami na báze vlákniny. Dnešné drobné rozhodnutia môžu prispieť k zodpovednejšej spotrebe a udržateľnejšej budúcnosti pre ďalšie generácie,“ hovorí Ján Palenčár, ktorý na Slovensku vedie obchodný tím spoločnosti.
Lepenkové koše na triedený odpad zo slovenského závodu DS Smith sú už overeným riešením. Každý z nich má objem sto litrov, atraktívne farebné prevedenie a piktogramy pre ešte lepšiu separáciu odpadu. Využíva ich napríklad aj nemocnica v Martine, kde pacienti i zamestnanci nájdu až 115 súprav, čiže 460 odpadkových košov na zmesový odpad, papier, sklo i plasty.
Odpad do lepenkových košov triedia aj na viacerých martinských školách, napríklad na ZŠ Alexandra Dubčeka či v obchodnej akadémii.
Vlnitá lepenka je materiál so širokým využitím. Má nízku hmotnosť a vysokú nosnosť. Pri jej výrobe možno vo veľkej miere využívať recyklovaný papier a po použití sa dá opätovne recyklovať.
Miloslav Surgoš
PR Manager
Zverejnené v
Základné školy
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).