Cestu lesom nám spríjemňovala tá najľubozvučnejšia muzika – trilkot rozjarených spevavcov, tešiacich sa z príchodu vytúženej jari. Náučný chodník, lemovaný informačnými tabuľami, nám poskytol komplexný prehľad o histórii, geomorfológii, rastlinstve a živočíšstve tohto klenotu nášho regiónu – Muránskej planiny a Muránskeho hradu, a to nielen v materinskom, ale aj v anglickom jazyku.
Čas od času sme sa zahrali na astrofyzikov a vyťahovali čarovné hnedé sklíčka, ktoré nám sprostredkovávali celý priebeh úchvatného vesmírneho divadla – postupného prekrývania našej žeravej gule mesiacom. Vrcholom dňa bol výstup na Muránsky hrad a prehliadka jeho tajuplných chodieb a komnát, vystlaných nádherným živým kobercom z fialových hlávok šafranu a poniklecov.
Na tom, že tento deň bol skutočne výnimočný, sa zhodli nielen žiaci, ale aj ich pani učiteľky. Veď kto z vášho okolia sa môže popýšiť, že mal možnosť pozorovať zatmenie Slnka z výšky 935 metrov nad morom? Alebo stáť zoči-voči noblesného norika muránskeho, hladkajúc jeho vyčesanú ligotavú hrivu? Či sa napiť krištáľovo čistej muránskej vody priamo z jej prameňa? No a, povedzme si úprimne, ani 10 kilometrov dlhú trasu na vlastných nohách a s úsmevom na perách nezdolávate len tak hocikedy.
A toto všetko prežiť ako divák úžasného divadelného predstavenia, v ktorom ľadová
kráľovná – pani zima, neochotne odovzdáva žezlo usmievavej, slnkom prehriatej jari – je tiež jedinečný umelecký zážitok.
A tak sme sa síce unavení, ale šťastní, plní nezabudnuteľných dojmov a pozitívnej energie vrátili z rozprávky do reality so želaním, aby takýto vyučovací deň nebol v tomto školskom roku posledným.
Ing. Alena Kvetková


























V piatok ráno 20. marca 2015 nesmerovali kroky IX.A do budovy ZŠ I. B. Zocha v Revúcej, ale na Muránsku 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a