rozprávala o najvyššom gotickom oltári Majstra Pavla z Levoče.
A potom prišla na rad ZOO v Spišskej Novej Vsi. Teplé kvapky dažďa poumývali chodníky a keď vykuklo slniečko, tešili sme sa hojnému počtu zvierat. Najviac sa nám páčil tiger, opičky, jaguár, ale aj malé krokodíly. Občerstvili sme sa, vyskákali v nafukovacej žirafe a plní všakovakých zážitkov sme sa vrátili domov.
Touto cestou chceme poďakovať sponzorovi nášho výletu. Dopravu autobusom nám prostredníctvom pani Janky Hricovej sponzorovala firma Brantner Gemer s.r.o, za čo veľmi pekne ďakujeme.
Vďační žiaci a učitelia
Základnej školy v Rožňavskom Bystrom
{gallery}skola/zakladna/rb{/gallery}
streda, 22 jún 2011 14:20
Na školskom výlete sme si pozreli aj najvyšší gotický oltár Majstra Pavla z Levoče Doporučený
Napísal(a) ZŠ Rožňavské Bystré
Dňa 9.6.2011 v ranných hodinách s batohmi na chrbte prichádzali do školy žiaci 2. – 7. ročníka. Tešili sme sa na výlet. Len čo sme nasadli do autobusu, už sa ozýval spev za sprievodu gitár. Čakala nás náročná cesta na Spiš. Spišský hrad nás ohúril najmä svojou mohutnosťou a vznešenosťou. Odvahu sme prejavili pri výstupe do najvyššej hradnej veže, odkiaľ bol úžasný pohľad na okolie i na kamenný obraz keltského jeleňa v tráve. Vyskúšali sme aj nástroje hradnej mučiarne.
Levoča so svojimi architektonickými pamiatkami bola ďalšou zastávkou nášho putovania po gotickej ceste. Tíško sme počúvali výklad sprievodkyne, ktorá nám
Zverejnené v
Základné školy



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a