s quillingom (technika skrúcania papiera) a patchworkom (skladanie stužiek na polystyrénové vajíčko). V utorok sme si zopakovali servítkovú techniku a ozdobovanie kraslíc bavlnkami, ktorú sme videli v múzeu. Pre chlapcov bolo najväčším zážitkom pletenie korbáčov. Každý sa chcel naučiť a spraviť si svoj korbáč ako sa patrí, aj s mašličkami.
Z vlny sme si spravili milé kuriatka, ktoré sme uložili do papierového košíka vystlaného senom. Zo sena a špagátu chlapci vytvorili zajačika, kuriatko, či strašiačika. V stredu násčakala zložitá práca, príprava papierových roliek a pletenie kraslíc z papiera. Skúšali sme a plietli, ale nie všetci sme uplietli kraslicu. Nám to však nevadilo, techniku sme sa naučili a už je len na nás, či sa v nej budeme zdokonaľovať.
V piatok sme ich mali ozdobiť, ale medovníčky boli také chutné, že na ozdobovanie nám nezostalo. Všetko sme popapali.
Tvorivé dielne s rodičmi boli pre nás inšpiráciou a oživením našej činnosti. Všetkým zúčastneným ďakujeme za ich čas a tešíme sa na ďalšiu spoluprácu.
Bc. Emília Simanová,
vychovávateľka v ŠKD
pri ZŠsMŠ Jelšava
V našej materskej škole vznikali ozajstné maľované vajíčka
Pár dní pred samotnými sviatkami jari sa stretli deti z triedy 3 v materskej škole v Jelšave so svojimi rodičmi na tvorivej dielni.
Vajíčko červené, vajíčko zelené,
dnes každé vajíčko je pekne sfarbené.
Kdeže tie vajíčka odtiene vzali,
veď farbu hnedú len spočiatku mali.
Možno dnes sliepočky farbičky zjedli,
možno kurz výtvarný v škôlke viedli...
Už dva týždne predtým nosili deti do škôlky vyfúknuté vajíčka, aby mali čo ozdobovať. Pripravené mali rôzne spôsoby ozdobovania. Mohli oblepovať vajíčka rozbitými škrupinkami, či kúskami látky. Vyskúšali si aj servítkovú techniku so servítkami s jarnými motívmi. Vajíčka maľovali, lakovali a ozdobovali zlatým práškom. Niektoré kraslice sme odniesli na druhý deň na veľkonočnú výstavu do múzea, kde si ich mohli pozrieť, príp. zakúpiť obyvatelia nášho mesta. Akcia bola vydarená, ďakujeme rodičom, ktorí sa naozaj aktívne zapojili a prežili v spoločnosti svojich detí príjemné chvíle v škôlke.
Mgr. S. Benčková, učiteľka MŠ
{jcomments on}


























V marci sme navštívili v Jelšave mestské múzeum, kde sa konali tvorivé dielne s veľkonočnou tematikou. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a