zapojili do projektového vyučovania. Vytvorili veľmi pekné projekty o rodine. Žiaci tretieho ročníka získali veľa poznatkov o histórii nášho mesta Revúca, v ktorom žijeme. Pekným spestrením projektového vyučovania bola návšteva tretiakov v 1. slovenskom gymnáziu v Revúcej. Štvrtáci si rozšírili obzor vedomostí o Banskobystrickom kraji. Žiaci pracovali v počítačovej učebni, s tabletmi a na interaktívnych tabuliach.
Piataci po stopách Krištofa Kolumba ...
„ Vyštveral sa po rebríku a objavil Ameriku,“ takto znejú slová piesne o známom moreplavcovi Krištofovi Kolumbovi, ktorý do konca života vlastne ani nevedel, že objavil Ameriku. Keďže sa naši piataci na hodinách geografie učia o zámorských objavoch, pripadla im v rámci projektového týždňa úloha zmapovať objavné plavby Krištofa Kolumba. A tejto úlohy sa zhostili veru s plným nasadením. V pondelok pracovali na mape objavných plavieb Krištofa Kolumba, všetky štyri jeho výpravy vyznačili rôznofarebnými bavlnkami. Ďalej pracovali na prezentácii o živote a objavoch tohto významného objaviteľa. V stredu si z dovezenej plodiny, ktorou cesnak bezpochyby je, pripravili hrianky s cesnakovou nátierkou, ktorá im veľmi chutila. Neskôr pracovali na básničkách a dramatizácii o objavení Ameriky. V piatok ich totiž čakala prezentácia toho, čo sa spolu naučili a vytvorili pred staršími spolužiakmi – šiestakmi.
Naše decká prežili pekný týždeň. Každého zaujalo niečo iné, čo svedčí o tom, že sa dobre cítili a niečo nové sa inou, hravou formou o objavení sveta naučili.
Šiestaci objavovali dovezené plodiny a živočíchy
|
Vo svojom projekte nadviazali na ten, ktorý realizovali pred rokom. Tentoraz sa zamerali na plodiny a živočíchy, ktoré síce berieme ako samozrejmosť, ale do Európy sa dostali len vďaka zámorským objaviteľom. V pondelok sa zamerali na získavanie informácií a svoje objavy prevtelili do série plagátov. Druhý projektový deň im patrila kuchynka, z ktorej sa už od druhej hodine šírila lákavá vôňa. Zemiaky a cesnak – ako predstavitelia dovezených plodín – sa stali základom pripravovaných zemiakových placiek. No a k nim sa podával |
samozrejme čaj. Kým sa všetko varilo a pieklo, žiaci vytvorili množstvo básničiek, v ktorých veselo i vážne predstavili niektoré plodiny. V stredu sa šiestaci vrhli na dramatizáciu rozprávky „O Žrútikovi – prútikovi. Téma bola – ako ináč – čo priniesli objavitelia do Európy. A tak sa chystali texty, kostýmy, kulisy.... no a samozrejme aj sa nacvičovalo. Štvrtý projektový deň sa niesol pod heslom „koktejl“. Podľa receptúr vyhľadaných v predošlý deň si 2 -3 –členné skupiny pripravovali miešané nápoje. Podmienkou bolo, aby aspoň jedna zložka bola z |
dovezeného ovocia alebo zeleniny. Ku každému nápoju vyrobili aj informačnú kartičku a potom už ich diela putovali na výstavku spojenú s degustáciou a predajom nápojov spolužiakom. O tom, že sa vydarili, svedčí rýchlosť, akou sa míňali. Zvyšok dňa sa šiestaci venovali nácviku dramatizácie. Piatok – záverečný deň projektu sme prezentovali svoje zistenia pred ostatnými spolužiakmi a vyhodnotili sme celý týždeň. Konštatovali sme, že bol síce náročný, ale priniesol nám veľa informácií a hlavne veľa zábavy. |
Siedmaci sa ponorili do sveta fyziky
V rámci projektového týždňa sa siedmaci zoznamovali s rôznymi vynálezmi z oblasti fyziky. Na úvod sa stretli s menami Archimedes, James Watt a Thomas Alva Edison. Na internete preskúmali ich životopis a ich prínos pre ľudstvo. Potom sa zoznámili s ďalšími svetovými vynálezcami ako Diesel, Nobel, Einstain... A že ani Slováci nezaostávali za svetovými vynálezcami potvrdili siedmaci keď objavili také mená ako Ján Andrej Senger, Štefan Banič, Ján Bahýľ, Jozef Karol Hell, Jozef Murgaš Jozef Petzval. Bolo zaujímavé sa dozvedieť, aký veľký prínos pre ľudstvo mali naši krajania v minulom storočí.
Siedmaci si v praxi vyskúšali ako dokázali vedci robiť pokusy s obyčajnými vecami, ktoré mali k dispozícii. Odhaľovali záhady fyziky na jednoduchých pokusoch. Na záver týždňa si v rámci dramatizácie prežili posledné dni Archimeda v meste Syrakúzy.
Ôsmaci sa venovali životodarnej vode
Žiaci sa počas projektového týždňa sústredili v úvode týždňa na vyhľadávanie informácií na počítačoch. Zamerali sa na: charakteristiku vody, jej štruktúru, druhy vôd, výskyt vody v prírode, vlastnosti vody, kolobeh vody v prírode, minerálne vody na Slovensku a využitie dažďovej vody. V ďalších dňoch vytvorili tri prezentácie: „Voda“, „Kolobeh vody“ a „Kúpeľné mestá na Slovensku“. Ďalej sa zahrali na literátov a zložili báseň s priliehavým názvom „Kvapka“, pieseň s inovatívnym názvom „Prší, prší“ a tiež krátku scénku, ako ináč, o vode. Z dielne ôsmakov boli aj tajničky a osemsmerovky s vodou v hlavnej úlohe, ktoré pripravili pre mladších spolužiakov.
Týždeň plný vody zavŕšili naši ôsmaci prezentovaním svojich výtvorov pred ostatnými.
Deviataci a štyri krajiny
26. januára sa aj pre deviatakov začal projektový týždeň. Rozdelili sa na štyri skupiny. Každej skupine bol pridelený jeden štát – Slovensko, Nemecko, Anglicko a Rusko – teda krajiny, ktorých jazyky sa v našej škole vyučujú. Úlohou skupín bolo pripraviť prezentáciu tej svojej krajiny jednak formou nástenky a hlavne prostredníctvom typických národných jedál. Žiaci vyhľadávali receptúry a potom podľa nich pripravovali chutné jedlá. Výsledky svojej práce pod hlavičkou svojej cestovnej kancelárie predviedli všetkým spolužiakom už vo štvrtok, keď im ponúkli netradičnú desiatu. Mohli si kúpiť mafiny, hranolky s kečupom, pirohy, bliny, štrúdľu alebo praclíky a všetko zapiť čajom zo samovaru.
Deviataci sa zabavili, zlepšili si svoje kuchárske zručnosti a niečo nové sa dozvedeli o kultúre spomínaných krajín.
V piatok 30. januára 2015 projektový týždeň na našej škole teda vyvrcholil


prezentáciami, ktoré si jednotlivé ročníky pripravili. Všetci sa zabavili na prevažne veselo poňatých dramatizáciách zistení jednotlivých skupín a so záujmom sme si prezreli nové prezentácie. Bohatší o nové zážitky, vedomosti a skúsenosti sme teda ukončili prvý polrok tohto školského roku. No a potom nás čakalo už len úplné zavŕšenie polroka v podobe výpisov polročnej klasifikácie a hurá na prázdniny (aj keď len jednodňové).
Za realizáciu projektového týždňa treba poďakovať všetkým žiakom a ich učiteľom. Opäť sa ukázalo, že keď spojíme sily a pridáme trochu vôle niečo sa naučiť, vznikajú úžasné veci. Ako povedal J. A. Komenský: „Hra je radosť. Učenie sa pri hre je radostné učenie.“
Pripravila Mgr. Andrea Tokárová

































Každoročne sa posledný týždeň v prvom polroku školského roku nesie v Základnej škole I. B. Zocha v Revúcej v znamení projektov. Každý ročník dostal inú tému a žiaci sa pod vedením svojich triednych učiteľov do nej zahryzli.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-