- Mal som šťastie na dobrých učiteľov. V rokoch 1959-65 som chodil do 1. - 6. triedy ZŠ v Jelšave, kde ma matematiku učil pán učiteľ Tomi, prísny, ale spravodlivý vysokoškolsky vzdelaný Cigán. Zo 7. - 9. ročníka v Slovenskej Ľupči mi utkvela v pamäti triedna učiteľka, výborná slovenčinárka pani Dekkerová.
- Koľko rokov už pôsobíte ako učiteľ v ZŠ v Muráni a z toho vo funkcii riaditeľa?
- V Muráni som učiteľom od septembra 1981, od 1989 zástupcom riaditeľa a po konkurze od 1991 riaditeľom (s 2,5 – ročnou nútenou prestávkou) až doteraz.
- Predtým však ste údajne pôsobili aj s pani manželkou na strednej škole. Kde ste teda pracovali skôr ako ste zakotvili v našej obci?
- Po návrate zo ZVS (základnej vojenskej služby) v apríli 1974 až do augusta 1981 som bol vychovávateľom v SOU – strojárskom na Piesku, tam som sa zoznámil s mojou manželkou a 21. júna ubehlo 37 rokov, ako sme svoji.
- Zdá sa, že Muráň vám už prirástol k srdcu, no jednako Muránčania sú zvedaví, kam siahajú vaše korene?
- Pochádzam zo široko rozvetvenej rodiny zo stredného Slovenska z okolia Banskej Bystrice. Moja mamka (85-ročná) sa narodila v dedinke Kordíky, ležiacej na úpätí Kremnických a Starohorských vrchov v rodine, kde všetci mužskí predkovia od nepamäti boli kráľovskí lesní robotníci (terajší pilčíci). Oteckove korene siahajú do Hornej Mičinej, kde sa pred 200 rokmi v r. 1812 usadil môj pradedo, bývalý vojak francúzskej armády cisára Napoleona Bonaparte po prehratej bitke pri Borodine. Meno Kontúr je v slovenčine obrys. Mamka je z 12 detí, 10 z nich sa dožilo dospelosti a tak niet divu, že mám po mamke 27 bratrancov a sesterníc a po oteckovi, ktorý bol zo 4 detí, 9 bratrancov a sesterníc. Z nich je 7 učiteľov. Ja mám 2 mladších súrodencov, brat je ekonóm v CO Slovenská Ľupča, sestra je riaditeľkou málotriedky v Strelníkoch.
- Do našej obce ste sa prisťahovali už ako rodina s dvomi synmi- škôlkarmi, z ktorých sú už dnes hrdí oteckovia. Koľkými vnúčatami vás už obdarovali?
- Synovia Peter a Karol sú živnostníci, možno práve oni zdedili gény po ich prastarom a starom otcovi, ktorí boli pekári v Jelšave (žiaľbohu len do „Víťazstva pracujúceho ľudu nad sebou samým“ vo februári 1948, keď im pekáreň štát o pár rokov znárodnil, napriek prázdnym slovám a sľubom, že súkromné podniky do 50 zamestnancov nebudú znárodnené), alebo sú to gény otcovej sestry, mojej krstnej, ktorá bola, asi jediná Slovenka, v tých časoch veľa rokov (až do 1992), riaditeľkou obchodného domu Bílá labuť v Prahe. V našej rodine je zvyk, že rodia nevesty, tie nás potešili vnúčatkami zatiaľ len 3-krát, ale všetci starí rodičia sme pri vnúčatách pochopili, že láska k nim sa nedelí, ale znásobuje.
Vráťme sa však opäť do prostredia školy, ktorá sa mimochodom v období vášho pôsobenia rozrástla, zmodernizovala, skrásnel jej interiér i exteriér. Okrem toho, že v nej vykonávate funkciu riaditeľa, vyučovali ste od začiatku aj matematiku. Vaši žiaci na súťažiach sú úspešní, no sú aj takí, ktorí tvrdia, že matematika je veda, ktorá sa naučiť nedá. Alebo ju môžu podľa vás zvládnuť aj matematické antitalenty?
- Pokiaľ rodičia pravidelne kontrolujú domácu prípravu svojich detí na vyučovanie, tak by žiaci mali matematiku zvládnuť aspoň na dvojku. Výnimočne sa vyskytne aj tzv. „teflónový“ žiak. Raz dávno, možno pred 25 – 30 rokmi, som rozdal deťom zadania úloh so zlomkami a o chvíľu prišiel ku mne žiak a vážne mi vraví: „Totok ja pošítať neviem a nebudem, dajte mi edon a edon, alebo edon a dva, to viem“ a zadanie so zlomkami som mal na katedre.
- A ešte záverom, pán riaditeľ, množina otázok z okruhu PEDAGÓG. Existuje vlastnosť, ktorá je u človeka v učiteľskej profesii prvoradá? Čo naopak považujete za nežiaduce v práci učiteľa? V centre pozornosti učiteľa je dieťa – žiak. Čo želá svojim zverencom taký skúsený pedagóg a riaditeľ v jednej osobe, akým ste vy – čerstvo ocenený v rezorte školstva za kvalitné výsledky vo výchove a vzdelávaní detí?
- S pribúdajúcimi rokmi som sa utvrdil v presvedčení, že sú len dva dôvody, prečo sa chlap stane učiteľom. Prvý dôvod je júl a druhý august. Ale vážne, učiteľ musí byť trpezlivý, musí klásť rozumné požiadavky na žiakov, úmerné ich schopnostiam, pretože chceme, aby v muránskej škole vyrastali deti nielen múdre, ale aj dobré.
-RS-
{jcomments on}
































Nový školský rok 2012/2013 onedlho znovu otvorí aj brány muránskej základnej školy. Jej riaditeľ Mgr. KAROL KONTÚR si v marci 2012 prevzal VEĽKÚ MEDAILU SVÄTÉHO GORAZDA za celoživotnú prácu v školstve i za riadiacu činnosť v škole. K tomuto významnému – najvyššiemu oceneniu v rezorte školstva mu srdečne blahoželáme a zároveň pripájame jeho pohotové reakcie na naše zvedavé sondy do oblasti jeho pracovného i súkromného života.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-