Na celodennej akcii sa žiaci druhého stupňa ZŠ Jelšava učili ako hospodáriť s peniazmi. V stredu, 11. novembra 2015, sa už po druhýkrát na našej škole konalo podujatie na zvyšovanie povedomia finančnej gramotnosti. Ani teraz nechýbal odborník, papierové euromince, či kvíz. Naši žiaci sa zážitkovou formou učili porozumieť svetu bankovníctva, používať a vybrať si pre seba najvhodnejšie bankové produkty a služby. Cieľom tejto celodennej akcie bolo zvýšiť finančnú gramotnosť žiakov, aby boli v budúcnosti schopní aplikovať vedomosti a zručnosti pri každodenných finančných rozhodnutiach a činnostiach. V neposlednom rade im takéto vzdelávacie aktivity pomôžu efektívne riadiť svoje vlastné financie už teraz.
Žiakom prednášali ich starší spolužiaci z 9.A. triedy, pričom sa v jednotlivým učebniach striedali. Venovali sa piatim témam:
- Peniaze,
- Naše príjmy a výdavky,
- Zadlž sa rozumne,
- Riadenie rodinných a osobných financií,
- Banky a môj prvý účet.
Prednášky viedol aj odborný konzultant z finančnej oblasti, Anton Vyrva z VÚB banky, a.s. Žiakom poskytol mnoho informácií, odpovedal na ich zvedavé otázky a podelil sa aj so svojim skúsenosťami. Našim školákom určite pomôžu aj praktické rady pri hospodárení s peniazmi, ktoré sa vďaka finančnému odborníkovi dozvedeli.
Po prezentácii každej témy nasledovali praktické a zábavné úlohy z oblasti finančnej gramotnosti, ktoré riešili jednotlivé skupiny v rámci tried. Za správne odpovede dostali papierové makety euromincí, ktoré si lepili na hraciu kartu. Najlepší tím z každej triedy postúpil do finálového kvízu. O aktívnom zapájaní sa do jednotlivých častí podujatia svedčilo aj to, že na 1. mieste sa ocitli hneď dve družstvá (triedy 6. B, 7. A), druhé miesto si vybojovala trieda 6. A.
Žiaci získali nielen vzácne vedomosti a skúsenosti, ale aj diplomy a vecné ceny. Celodenné podujatie sa tešilo pozitívnemu ohlasu žiakov a už teraz sa tešíme na tretí ročník.
Mgr. Petra Semanová
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.