Chlapcom srdečne blahoželáme a Davidovi s Mirkom prajeme veľa šťastia v mestskom kole, do ktorého postúpili.
Mgr. Zuzana Kováčová
ZŠ I.B. Zocha Revúca
streda, 23 december 2015 10:45
Aj v základných školách učíme žiakov, čo ľudské práva sú, ktoré práva im prináležia
Napísal(a) Mgr. Zuzana Kováčová
Každoročne patrí 10. december ľudským právam, pretože tento deň bol uznaný za Medzinárodný deň ľudských práv. Aj v základných školách učíme žiakov, čo ľudské práva sú, ktoré práva im prináležia, aby si ich vedeli neskôr hájiť. Stretávajú sa s nimi na hodinách občianskej náuky či etickej výchovy a diskutujú o nich.
Pretože chceme, aby boli naši žiaci čo najviac rozhľadení v oblasti ľudských práv, zorganizovali sme v našej škole v utorok 15. 12. 2015 školské kolo Olympiády ľudských práv. Zúčastnilo sa jej 8 žiakov zo 7. až 9. ročníka, pre ktorých je táto olympiáda určená. Skladala sa z dvoch častí, písomnej a ústnej. Po napísaní testu si súťažiaci vytiahli jednu z desiatich tém z oblasti ľudských práv a vyjadrili svoj názor. Najlepšie sa darilo Davidovi Pribilincovi z VIII. A, ktorý v tejto súťaži zvíťazil. Druhé miesto získal Miroslav Dendis z VIII. B a tretie miesto právom patrí Filipovi Kováčovi z VIII. A triedy.
Zverejnené v
Základné školy
Označené v
Galéria obrázkov
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
View the embedded image gallery online at:
https://www.majgemer.sk/gemer/skolstvo/242/zakladne-skoly/8193/aj-v-zakladnych-skolach-ucime-ziakov-co-ludske-prava-su-ktore-prava-im-prinalezia#sigProGalleriaaa45ce868d
https://www.majgemer.sk/gemer/skolstvo/242/zakladne-skoly/8193/aj-v-zakladnych-skolach-ucime-ziakov-co-ludske-prava-su-ktore-prava-im-prinalezia#sigProGalleriaaa45ce868d
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.