ukazovali rodinné fotografie, či kontrolovali prinesený materiál. To všetko súviselo s témami, ktoré sa v jednotlivých ročníkoch prelínali celým týždňom.
V 1. ročníku sa žiaci venovali „Zdravej výžive“, druháci sa orientovali v príbuzenských vzťahoch, tretiaci dokázali, že dobre poznajú svoje mesto Revúcu, Banskobystrický kraj bol témou pre žiakov štvrtého ročníka.
PROJEKTOVÝ TÝŽDEŇ NA DRUHOM STUPNI
V piatom ročníku vyhľadávali a spracovávali informácie o moreplavcoch, ktorých zámorské objavy ovplyvnili život nielen v Európe, ale v celom svete. Šiestaci nadviazali na projekt z piateho ročníka, zoznamovali sa s plodinami, ktoré boli dovezené do Európy z rôznych kútov sveta. Pridali k tomu informácie o ich výživovej hodnote, pripravili výborné zemiakové placky a ovocný šalát. Siedmaci sa rozhodli pre inováciu. Témou ich týždňa sa stali objavy a objavitelia v chémii a fyzike. Zamerali sa na priblíženie významných osobností, ktoré svojimi objavmi posunuli ľudstvo vpred, ale aj na predstavenie zákonitostí vo fyzike a chémii (ako dostať mincu do taniera, ako vymeniť olej a vodu, prečo nehorí papier, ako vyrobiť fontánu). V ôsmom ročníku sa všetko točilo okolo vody a jej ochrany. Vyvrcholením práce deviatakov bolo pod hlavičkou cestovných kancelárií ukázať kultúru, zvyky, ale aj svoje kuchárske zručnosti na veľtrhu krajín, ktorých jazyk sa na škole učí – Slovensko, Veľká Británia, Rusko, Nemecko. Ochutnali sme zemiakový šalát, čokoládový puding, bliny, šašlik, zemiakové placky a iné dobroty.
A ak sme úvode uviedli, že okrem iného, cieľom nášho týždňa plného projektov, je „byť lepší, ako pred rokom“, tak v závere musíme úplne objektívne konštatovať, že sme hrdí na našich žiakov. Dokázali, že vždy je čo zlepšiť v duchu myšlienky vyslovenej Louisom Pasteurom:„ Náhoda pomáha len pripraveným mysliam“, že ak človek chce, veľa dokáže.
RNDr. Eva Vidová



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a