Na prezentácii boli prítomní aj 4 hráči boccie z Jasanima – DSS – organizačná súčasť Amália, ktorí sa boccii venujú už viac ako 2 roky. Títo hráči môžu hrať tzv. integrovanú bocciu, do ktorej sa môže zapojiť každý bez rozdielu v zdravotnom postihnutí, teda môžu hrať hráči bez zdravotného postihnutia, s telesným handikepom, mentálnym, seniori, deti...
Integrovaná boccia má tú zázračnú stránku, že stiera rozdiely medzi zdravými a hendikepovanými – hráči bez hendikepu si nemôžu byť istý výhrou len na základe lepšieho zdravotného stavu.
Boccia je podobná petangu. Hrá sa s 13 koženými loptami vyplnenými sypkým materiálom na tvrdej hladkej podlahe. Jedna lopta je biela – cieľová, jeden hráč má šesťčervených a súper šesť modrých loptičiek. Cieľom hry je nahádzať svoje lopty čo najbližšie k bielej. Okrem jednotlivcov môžu hrať bocciu páry – dvaja proti dvom a tímy – traja proti trom. Počas prezentácie hrali žiaci v tímoch. Na prvej vyučovacej hodine tímy 4.B, proti tímom 4.C. odohrali 3 zápasy, v ktorých jednotlivé triedy dosiahli nasledovné výsledky: 4.C-1 : 4.B-1 0 : 3, 4.C-2 : 4.B-2 3 : 0, 4.C-3 : 4.B-3 1 : 0
Víťazom medzitriedneho miniturnaja sa stala trieda 4.C.
Podobne na druhej vyučovacej hodine sa do zápasov zapojili triedy 7.A a 7.B a hrali nasledovne: 7.A-1 : 7.B-1 2 : 1, 7.A-2 : 7.B-2 3 : 0, 7.A-3 : 7.B-3 2 : 0. Jednoznačným víťazom miniturnaja sa stala trieda 7.A. Žiaci víťazných tried boli ocenení robnými vecnými suvenírmi s tematikou boccie. Najmä u žiakov 4. ročníka, ktorých pozornosť si hra získala od začiatku hodiny do jej konca, či už ako hráčov, či divákov povzbudzujúcich spolužiakov, sa ukázalo, akú silnú zážitkovú aktivitu integrovaná boccia predstavuje.
Verím, že uvedená prezentácia boccie prispeje k zatraktívneniu parašportu a konkrétne boccie medzi mládežou a že sa ZŠ Zlatá sa v budúcnosti zapojí do diania v boccii v regióne Rožňavy, napríklad účasťou na 3. ročníku Turnaja tímov v integrovanej boccii v Rožňave.
Ondrej Bašták Ďurán



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a