Branislav Jobus je spisovateľ z Vrbového, muzikant, šoumen, člen originálnych hudobných zoskupení (Vrbovskí víťazi, Karpatské chrbáty atď.) a každoročný moderátor festivalu Pohoda, s ktorým sa naši žiaci stretli 11. apríla 2016 v Kníhkupectve Knih Art. Hneď si ich získal svojim rozprávkovým spevom, priateľským prejavom, záujmom o sny a túžby detí a zábavným vrbovským nárečím.
Žiaci V. A triedy o Braňovi: „Stretnutie s Branislavom Jobusom sa mi páčilo preto, lebo nám nerozprával len o jeho rozprávkach, ale aj niečo z jeho života a spieval pesničky.“

„Bol zábavný, smiešny a múdry.“ „Mne sa páčili smiešne pesničky a zaujímavé rozprávanie o knihách.“
Spisovateľ originálnym spôsobom prezradil žiakom čo je to láska podľa víly Agapé a aké má podoby (Rozprávková prvotina Láskavé rozprávky – kniha aj audio kniha), ako dobrosrdečný muflón kamionista Ancijáš, ktorý nadovšetko miluje svoje tepláčiky a rád robí druhým radosť s kamarátkou dážďovkou Milicou precestuje celý svet až sa nakoniec skoro celý rozdá a pri záchrane zranenej muflónice takmer príde o život. (Muflón Ancijáš a jeho spanilá jazda) Ako muflón zistil, že vo vyspelých európskych krajinách je to inak, že do opery sa v teplákoch nechodí, ako zachránil česť švajčiarskeho hodinárstva, ako pre celý Island guláš navaril, ako úplne náhodou zachránil život nórskemu kráľovi, odhalil neresti anglickej kráľovnej a všade pomáhal. Až nakoniec od samej dobroty prišiel domov pešo tlačiac pokazený bicykel. (Ako muflón Ancijáš cestoval na západ) A v knihe Ako muflón Ancijáš sľub dodržal plní špeciálnu misiu doma na Slovensku – sľúbil staručkému riaditeľovi pošty, že doručí všetky zásielky, ktoré sa ktovie odkedy nachádzali v sklade. Kým sa každá z nich nedostane k svojmu adresátovi, riaditeľovi svedomie nedovolí pokojne odísť do dôchodku.

Deti sa zabavili aj na postavičke komisára Mrodgeho z extrémne zábavnej detektívky pre malých a veľkých, v ktorej z bratislavského Nového mosta niekto ukradol reštauráciu, čo vyzerá ako UFO. Boli mimozemšťania, teroristi, nebezpeční zločinci či futbalisti, ktorí namiesto hrania radšej okopávajú zemiaky? Komisár Mrodge už je na stope. Keby nie jeho slávneho Mrodgetímu, nevedno, kto by zachránil personál reštaurácie. Na pomoc mu prídu ploštice, špecialistky na odpočúvanie, pijavica Sosámráda, alias detektor pravdy, pavúk De Gen i bývalá recidivistka labuť Viollete. Komisár lúšti zamotaný prípad s nasadením vlastného života.
Knihu Ja nič, ja mutikant si mali žiaci možnosť perzrieť na hodinách literatúry ešte pred besedou. V nej Chrumo červotoč chrúme tak nahlas, že jeho rodinu vyhnali už z niekoľkých domovov až si raz za svoje obydlie vybrali vzácny hudobný nástroj baróna Vlhčila. Jediný spôsob, ako sa ich zbaviť, bolo vzácne violončelo zmraziť. A tak sa červotočia rodina na 172 rokov ocitla v treskúcom mraze. Lenže červotoče prežijú všetko. Keď po roztopení ľadovca nástroj objavili, najväčším prekvapením boli práve živé červotoče. Rodinka si užívala najprv karanténu, potom slávu, ale Chrumo zmizol. Precestoval svet, najprv sa zahryzol do darovanej fujary, potom do basgitary rockového muzikanta či do klarinetu. A z čoho ochutnal, toho zvuk vedel dokonale napodobniť. Hudba sa mu tak zapáčila, až sa rozhodol ju vyštudovať. Môže byť však červotoč naozaj muzikantom? Odpoveď a rozprávky plné zábavy nájdete aj v ďalších knihách Branislava Jobusa.
Ďakujeme pani Tatiane Krškovej za zaujímavú besedu a veríme, že sa s Branislavom Jobusom ešte stretneme.
Mgr. Z. Petalíková
Braňo Jobus číta rozprávku o Muflónovi Ancijášovi
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-