Branislav Jobus je spisovateľ z Vrbového, muzikant, šoumen, člen originálnych hudobných zoskupení (Vrbovskí víťazi, Karpatské chrbáty atď.) a každoročný moderátor festivalu Pohoda, s ktorým sa naši žiaci stretli 11. apríla 2016 v Kníhkupectve Knih Art. Hneď si ich získal svojim rozprávkovým spevom, priateľským prejavom, záujmom o sny a túžby detí a zábavným vrbovským nárečím.
Žiaci V. A triedy o Braňovi: „Stretnutie s Branislavom Jobusom sa mi páčilo preto, lebo nám nerozprával len o jeho rozprávkach, ale aj niečo z jeho života a spieval pesničky.“

„Bol zábavný, smiešny a múdry.“ „Mne sa páčili smiešne pesničky a zaujímavé rozprávanie o knihách.“
Spisovateľ originálnym spôsobom prezradil žiakom čo je to láska podľa víly Agapé a aké má podoby (Rozprávková prvotina Láskavé rozprávky – kniha aj audio kniha), ako dobrosrdečný muflón kamionista Ancijáš, ktorý nadovšetko miluje svoje tepláčiky a rád robí druhým radosť s kamarátkou dážďovkou Milicou precestuje celý svet až sa nakoniec skoro celý rozdá a pri záchrane zranenej muflónice takmer príde o život. (Muflón Ancijáš a jeho spanilá jazda) Ako muflón zistil, že vo vyspelých európskych krajinách je to inak, že do opery sa v teplákoch nechodí, ako zachránil česť švajčiarskeho hodinárstva, ako pre celý Island guláš navaril, ako úplne náhodou zachránil život nórskemu kráľovi, odhalil neresti anglickej kráľovnej a všade pomáhal. Až nakoniec od samej dobroty prišiel domov pešo tlačiac pokazený bicykel. (Ako muflón Ancijáš cestoval na západ) A v knihe Ako muflón Ancijáš sľub dodržal plní špeciálnu misiu doma na Slovensku – sľúbil staručkému riaditeľovi pošty, že doručí všetky zásielky, ktoré sa ktovie odkedy nachádzali v sklade. Kým sa každá z nich nedostane k svojmu adresátovi, riaditeľovi svedomie nedovolí pokojne odísť do dôchodku.

Deti sa zabavili aj na postavičke komisára Mrodgeho z extrémne zábavnej detektívky pre malých a veľkých, v ktorej z bratislavského Nového mosta niekto ukradol reštauráciu, čo vyzerá ako UFO. Boli mimozemšťania, teroristi, nebezpeční zločinci či futbalisti, ktorí namiesto hrania radšej okopávajú zemiaky? Komisár Mrodge už je na stope. Keby nie jeho slávneho Mrodgetímu, nevedno, kto by zachránil personál reštaurácie. Na pomoc mu prídu ploštice, špecialistky na odpočúvanie, pijavica Sosámráda, alias detektor pravdy, pavúk De Gen i bývalá recidivistka labuť Viollete. Komisár lúšti zamotaný prípad s nasadením vlastného života.
Knihu Ja nič, ja mutikant si mali žiaci možnosť perzrieť na hodinách literatúry ešte pred besedou. V nej Chrumo červotoč chrúme tak nahlas, že jeho rodinu vyhnali už z niekoľkých domovov až si raz za svoje obydlie vybrali vzácny hudobný nástroj baróna Vlhčila. Jediný spôsob, ako sa ich zbaviť, bolo vzácne violončelo zmraziť. A tak sa červotočia rodina na 172 rokov ocitla v treskúcom mraze. Lenže červotoče prežijú všetko. Keď po roztopení ľadovca nástroj objavili, najväčším prekvapením boli práve živé červotoče. Rodinka si užívala najprv karanténu, potom slávu, ale Chrumo zmizol. Precestoval svet, najprv sa zahryzol do darovanej fujary, potom do basgitary rockového muzikanta či do klarinetu. A z čoho ochutnal, toho zvuk vedel dokonale napodobniť. Hudba sa mu tak zapáčila, až sa rozhodol ju vyštudovať. Môže byť však červotoč naozaj muzikantom? Odpoveď a rozprávky plné zábavy nájdete aj v ďalších knihách Branislava Jobusa.
Ďakujeme pani Tatiane Krškovej za zaujímavú besedu a veríme, že sa s Branislavom Jobusom ešte stretneme.
Mgr. Z. Petalíková
Braňo Jobus číta rozprávku o Muflónovi Ancijášovi
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.