programom, ktorého súčasťou boli nasledovné úlohy: resuscitácia, prvá pomoc pri úrazoch, prenos zraneného, zdravotnícky test, test z dopravnej výchovy a posledná časť cvičenia bola venovaná pohybu a pobytu v prírode. Naším zámerom bolo poskytnúť rady a návody ako ošetriť najčastejšie poranenia, ako reagovať v situáciách ohrozujúcich život a zdravie človeka, pripomenúť prácu ľudí, ktorí zohrávajú dôležitú úlohu pri poskytovaní prvej pomoci.
Aktivity neobišli ani našich najmenších žiakov, ktorí si mohli vyskúšať resuscitáciu, ktorá sa im pravdaže veľmi páčila na figuríne Little Anne. U detí sú najčastejšie úrazy hlavy, končatín, pomliaždenia, drobné poranenia, otrasy mozgu a otravy, a práve na tieto sme sa zamerali aj my v praktickej časti cvičenia.
Aj napriek nie veľmi prívetivému správaniu a odmietnutiu plného využívania priestorov zo strany zamestnanca DDI sa nám napokon podarilo splniť náš vytýčený celodenný cieľ. Škoda, že naši žiaci museli byť svedkami takéhoto postoja. Ale život prináša aj takéto situácie, ktoré sa len ťažko vysvetľujú deťom, pretože my dospelí by sme mali byť pre nich vzorom.
Schopnosť naučiť sa tie najnutnejšie zásady prvej pomoci má každý z nás, bez ohľadu na vek, pohlavie či vzdelanie. Preto v našej škole pripravujeme deti už od útleho veku zvládať zásady prvej pomoci. Získané vedomosti v oblasti prvej pomoci môžu pomôcť Vám, Vašim blízkym, priateľom, ale aj náhodnému človeku v núdzi, pretože ošetrenie môže zachrániť to najcennejšie, čo máme – život. Naučme naše deti poskytnúť prvú pomoc, pretože akákoľvek pomoc je lepšia, ako žiadna...
Mgr. Iveta Špaldová



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a