Takéto šťastie sme mali aj my. Dostala som 50 eur a mala som kúpiť našim deťom to, čo ešte nemali. Tak sme s druhákmi diskutovali, prebrali sme všetky predstavy a túžby detí a ani neviem ako, dostali sme sa k vareniu a následne k celoškolskej súťaži „Moja trieda varí lepšie ako tvoja.“ Pán riaditeľ nám to odsúhlasil, ostatné triedy sa pripojili a mohli sme začať. Pravidlá boli nasledovné – každá trieda si vylosuje deň a druh jedla, ktoré bude variť. Na výber bolo mäsové, zeleninové, cestovinové a sladké jedlo, dezert a 10 eur pre každú triedu. Po vylosovaní sa trieda dohodla, čo budú variť. Povinné boli štyri súťažné porcie pre porotu, ktorú tvorili ďalšie triedy. Súťaž odštartovali v pondelok štvrtáci so svojimi lievancami plnenými nutelou a džemom, poliate s horúcim ovocím a dozdobené jahodami. V utorok tretiaci pripravili skvelý dezert Dunajské vlny. Chutný, lahodný, časovo nenáročný dezert ozdobili šľahačkou. Streda patrila prvákom a ich zeleninovému leču s klobáskou. Deti zvládli pokrájať veľké množstvo paradajok a papriky, ich výborné lečo chutilo všetkým. Vo štvrtok naši najmladší uvarili trojfarebné cestoviny a výbornú šunkovo-syrovú omáčku. Koniec týždňa patril druhákom, autorom myšlienky súťaže vo varení. Deň vopred si pripravili kuracie mäso, aby prešlo všetkými chuťami a po jeho tepelnej úprave ním naplnili zemiakové placky. Zeleninovú oblohu ladili farebne podľa vlastnej fantázie.
Kto vyhral? Je to vôbec dôležité? Každá trieda mohla prideliť za jedlo 10 bodov. Ďalšie body prideľoval pán riaditeľ. Netaktizovalo sa, moji najmenší mali tendenciu pridávať body. Možno je to tým, že ich numerické predstavy sú zatiaľ relatívne. V piatok dokonca pridelili 300 bodov. Takže, verte mi, o zábavu bolo postarané.
A čo nám táto súťaž dala? Nové teoretické aj praktické zručnosti, spoluprácu a koopertívne učenie, zážitok a skúsenosť. Plánovanie harmonogramu a rozpočtu, množstvo zábavy a dobrej nálady. Nechýbali ani športové výkony – umyť riad čo najrýchlejšie, dovariť, kým zazvoní, poroznášať jedlo na jednej ruke tak, aby nespadlo. Bol to náročný, no nezabudnuteľný týždeň, spoločne sme to však zvládli. O našich deťoch, žiakoch Základnej školy v Muránskej Dlhej Lúke, budete ešte počuť veľa pozitívneho a motivujúceho.
Monika Podolinská



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a