každoročne vyhlasuje súťaž Bankomat nápadov, pričom každý rok určí nosnú tému súťaže. Tohto roku to bola téma Pomoc na nezaplatenie.
Tejto témy sa ujali aj dvaja ôsmaci zo ZŠ I. B. Zocha – Ema Kapustová a Tomáš Bobka, ktorí spracovali projekt Veľkonočnej burzy. Jej myšlienkou bolo pomôcť spolužiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia, pričom ich ale chceli zároveň aj motivovať k tvorivej činnosti. Spolužiakov vyzvali, aby vyrobili veľkonočné dekorácie, ktoré potom mohli predať na Veľkonočnej burze za vlastnú školskú menu – Zocháče. Za utŕžené Zocháče si potom v Zmenárni mohli nakúpiť rôzne školské pomôcky (zošity, farbičky, pravítka, uhlomery apod.), ktoré získali od vedenia školy, či vyzbierali v zbierke od spolužiakov, ktorí majú takýchto pomôcok doma nadbytok.
Zaslaný projekt porotu oslovil a posunul tak tím školy do finále, do ktorého sa z viac ako 50 tímov z celého Slovenska prebojovalo 6 tímov. 3. mája ho boli Zocháči obhajovať pred odbornou porotou v Bratislave, kde sa finále konalo. V porote sedeli zástupcovia Slovenskej bankovej asociácie, Tatrabanky aj Prvej stavebnej sporiteľne. Porotcovia ocenili, že projekt Zocháčov nebol napísaný len na papieri, ale bol aj zrealizovaný. Tiež vyzdvihli jeho prepojenie s finančnou gramotnosťou – Ema a Tomáš totiž rozhodovali, aké nominálne hodnoty bankoviek vyrobia, koľko peňazí dajú do obehu, ako ocenia výrobky prihlásené do Veľkonočnej burzy. To všetko zvládli na jednotku vďaka predmetu Praktické financie, ktorý sa v našej škole vyučuje. O prezentácii Zocháčov sa s obdivom vyjadrovali aj súperiace tímy, a tak nebolo veľkým prekvapením, keď Ema a Tomáš boli vyhlásení za víťazný tím celej súťaže. Veríme, že úspešná premiérová účasť v tejto súťaži bude motivovať aj mladších spolužiakov.
Mgr. Andrea Tokárová



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a