Nechýbala ani ukážka zdravých potravín, z ktorých naše panie kuchárky pripravujú u nás zdravé a chutné obedy. Pokračovali sme súťažou o najzdravšiu školskú desiatu v jednotlivých triedach.
V rámci tohto Dňa zdravej výživy sme prvý krát vyhlásili súťaž O naj jabĺčko. A ako dopadla ?
Súťaže sa zúčastnilo 82 žiakov našej školy, ktorí zaplnili 3 stoly v našej školskej jedálni. A čo tam bolo možno vidieť :
- najvyššie jablko meralo 12,5 cm
- najnižšie jablko meralo 4,5 cm
- najtučnejšie jablko malo obvod 37 cm
- najchudšie jablko malo obvod 15 cm
- najstaršie jablko a zároveň najsmradľavejšie jablko bolo od 7.A triedy
- Najškaredšie jablko doniesol Miško Siman z 2.B triedy
- To naj jablko sa hľadalo veľmi ťažko, no po usúdení viacerých obdivovateľov a braní do úvah viacero kritérií sa predsa jedno našlo. Stalo sa ním jablko, ktoré priniesol Tobias Petalik z 2.A triedy.
V jednotlivých triedach v tento deň žiaci spolu so svojimi triednymi učiteľmi pracovali na spoločných projektoch – STROMOCH ZDRAVIA. Záver , tohto zaujímavého dňa patril našim najmenším v školskom klube detí. Po rozhovore o zdravej výžive deti zjedli zdravý olovrant, ktorý si do ŠKD priniesli. Povystrihovaním obrázkov potravín z letákov si deti vyrobili tzv. potravinovú pyramídu, ktorá môže slúžiť ako pomôcka pri zdravom stravovaní. Keďže naše deti sú naozaj šikovné, vyrobili ešte aj jabĺčka, z ktorých vznikla zaujímavá jabloň. Po strihaní, lepení a kreslení nasledovala ochutnávka sušeného ovocia.
Veríme, že sme spolu prežili zaujímavý a veľmi poučný deň a pokiaľ sa budeme hýbať a zdravo stravovať, tak ako sme to zažili počas tohto dňa, budeme zdravší a na jesenné pochmúrne dni viac pripravení.
ZŠ



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a