postoj k žiakom a k verejnosti. Naďalej propagujeme ducha humanizmu, otvorenej školy a hlavne školy rodinného typu. Prioritou našej školy je výchova a postoje žiakov. Každý žiak má možnosť v niečom vynikať, zažiť pocit úspechu. Či už je to v rámci rôznych súťaží, ktorých školské kolá pravidelne organizujeme na pôde školy alebo sú to rôzne projekty, do ktorých je naša škola zapojená. V roku 2017 sme vďaka projektu vybudovali fitpark v priestoroch našej školy, ktorý navštevuje široká verejnosť, nielen žiaci našej školy. Nezabudnime ani na to, čo je pre našu školu charakteristické – organizovanie Detskej divadelnej hry. Vďaka sponzorovi PSS máme vlastný amfiteáter, kde malí aj väčší herci ukázali už v 13. ročníku 1. júna talent a odvahu vystupovať na verejnosti v rôznych hereckých rolách.
Škola nezabúda ani na svoju vzdelávaciu funkciu. Počas vyučovania sa odborne venujú žiakom pedagógovia, ktorí sú nároční, ale spravodliví. Veľkou pomocou pri vzdelávaní sú aj asistenti a odborní pedagogickí a sociálni pracovníci pracujúci v škole vďaka programu ŠOV. Naši žiaci dosiahli mnoho úspechov aj v rôznych vedomostných súťažiach, o čom je prehľad na stránke našej školy. Taktiež športovci robia našej škole česť, vďaka výbornému umiestneniu v rôznych športových súťažiach.
Rok 2018 sa u nás bude niesť v znamení 30. výročia založenia našej školy. Prvú etapu veľkej oslavy máme za sebou. Začala sa Európskym dňom rodičov a škôl, kde sme spolu s účastníkmi tohto dňa sfúkli prvé sviečky na našej narodeninovej torte.
To všetko by sme nedosiahli, keby sme nespolupracovali. Preto chceme poďakovať v prvom rade vám, rodičom, že ste nám zverili svoje deti a dôverujete nám pri ich výchove a vzdelávaní. Taktiež ďakujeme pedagogickým aj nepedagogickým zamestnancom školy, bez ktorých by škola nebola tou pravou školou. Poďakovanie patrí aj nášmu zriaďovateľovi – Mestu Revúca, ktorý nám pomáha pri napĺňaní našich cieľov.
Všetkým nám v novom roku 2018 prajeme dobrú spoluprácu, toleranciu a radosť pri náročnej úlohe – výchove novej generácie čestných, slušných a múdrych ľudí.
Vedenie ZŠ Ivana Branislava Zocha Revúca



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a