Najmenší nulťáci mali „šťastnú ruku“ na cestoviny a pre tretiakov ostal dezert. Každá trieda mala k dispozícii 10 eur, všetko potrebné vybavenie a tri dni na premyslenie, čo budú pripravovať. V ďalšej fáze si žiaci s pani učiteľkou vytvorili zoznam ingrediencií, predpokladaný finančný rozpočet a časový harmonogram. Povolené boli presuny v rozpočte, presuny v dňoch súvisiace s inými plánovanými aktivitami, zaúradovala aj chrípka, a tiež mali k dispozícii malé technické úpravy.
Všetci žiaci boli neuveriteľne disciplinovaní, čakali na svoj deň, viac-menej úspešne tajili pred inými triedami svoje recepty a tajné prísady, pomáhali podľa svojich možností a schopností. Každá z čiastkových úloh ich niečo nové naučila. Praktické, ale aj teoretické vedomosti využiteľné v ďalšom živote. Objektívne hodnotili nielen svoje výkony a výsledné produkty, ale aj prácu súperov. Nebolo to jednoduché, každý chcel vyhrať. A aj preto sme vopred dohodli posledné pravidlo, že súčasťou súťaže bude aj hodnotenie vizuálnej stránky žiakmi spriatelenej základnej školy v Novákoch.
Výsledky ich hodnotenia zatiaľ nemáme. Všetky triedne jedlá boli nami ohodnotené desiatimi bodmi. Každé z nich bolo iné, každé inak náročné, jedno sladké, iné slané, každé vydarené. Presne také, aké malo byť. Rozpočet sme neprekročili, naopak, ušetrili sme jedno euro a 97 centov. Všetko jedlo sa zjedlo, vznikol minimálny odpad, ten biologický poputoval miestnym kozám, ostatný tam, kam patrí.
Dnes už môžem skonštatovať, že druhý ročník súťaže „Moja trieda varí lepšie ako tvoja“ máme úspešne za sebou. Zapekané rezance s makom a džemom, zapekaná špargľa v syrovo – slaninovom obale, plnená fašírka so zemiakmi a zeleninovou oblohou, špagety s duseným mletým mäsom so syrom a popraženou slaninkou a čokoládovo – kokosové mufiny boli vynikajúce. Časovo nenáročné, pomerne lacné a zvládnuteľné našimi žiakmi. Práve im patrí moje prvé ďakujem. Druhé, nemenej podstatné, mojim kolegyniam a pánovi riaditeľovi, a to posledné našej priateľke, ktorá celý projekt finančne podporila.
Monika Podolinská



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a