do celoslovenského finále tejto súťaže, ktoré bude 1.6. tiež v Košiciach. Tam sa už bojuje o postup na medzinárodné finále v Ostrave, ako súčasť mítingu Zlatá Tretra, kde budú deti súperiť s talentami z Čiech a Poľska.
A darilo sa aj našim recitátorom. Zúčastnili sme sa regionálneho kola jednej z najťažších recitačných súťaží – Štúrov Zvolen. XXXII. kolo sa nieslo v sebe obrovský nádych rečníckeho umenia, kde žiačky našej školy preukázali svoj rečnícky talent. Reprezentovali nás tri žiačky – Danielka Ďurišková, Emka Adamová, ktorá získala v prvej kategórii tretie miesto a Helenka Slivenská, ktorá v druhej kategórii obsadila prvé miesto a bude nás aj ďalej reprezentovať na celoslovenskom kole, ktoré sa uskutoční vo Zvolene.
A znovu úspech športovcov. Ďalšiu, tentokrát aj slnečnú nedeľu trávili revúcki atléti znovu na atletickom štadióne v Košiciach. Vycestovali na druhé kolo súťaže družstiev a znovu sa nám darilo výborne. V behu na 60 m Lucka Ďurišková dobehla vo finále tretia, na 60 m prekážok Nelka Chlebušová tiež celkovo tretia, v behu na 600 m Ninka Vavreková štvrtá, vo vrhu guľou Ninka znovu nenašla premožiteľku, Lucka jej úspešne kontrovala a skončila napokon v guli tretia. Bianka Čipková skončila deviata so ziskom dvoch bodov pre družstvo.
Zdá sa, že tréning s pánom Benčíkom pomohol a naše chodkyne získali pre družstvo plno bodov - Alexandra Štempelová "dopochodovala" prvá, Rebeka Rojáková šiesta, Zuzka Viestová ôsma a Maťa Raganová pri svojej premiére prišla do cieľa jedenásta.Skok do diaľky nám tiež vyšiel na jednotku. Lucka skončila na prvom mieste s osobným rekordom 445 cm, Nelka štvrtá a jeden bod z diaľky priniesla desiatym miestom aj Vanesska Rusová.
Skúsenosti zbierali aj chlapci. Pochvala patrí Leovi Kapustovi, ktorý zlepšil svoj výkon na 600 m od posledných pretekov o takmer 9 sekúnd a tiež Davidovi Mihálovi, ktorý za Leom zaostal len o jedinú sekundu. Organizátori v tomte kolo obmenili disciplíny a nekonal sa hod kriketkou, preto Milan Smolko skúšal šťastie v skoku do výšky, kde skončil šiesty.
Ďakujeme aj dievčatám - Miške Hudecovej a Natálke Širillovej za výkon v behu na 600 m a vôbec všetkým zúčastneným, ktorí sa zúčastnili tohto kola, a tým naše družstvo posunuli znovu bližšie k celkovému vynikajúcemu umiestneniu. Veríme, že sa nám minimálne takto dobre bude dariť aj v treťom kole, ktoré sa bude konať koncom augusta. Najbližšie nám držte palce 3. júna, na Majstrovstvách kraja mladších a najmladších žiakov, kde už bude každý pretekár bojovať sám za seba.
Darilo sa nám aj ďalších súťažiach. V okresnom kole súťaže Na bicykli bezpečne naše družstvo obsadilo 2. miesto. Boli sme úspešní aj v atletických pretekoch O pohár Slávie TU Košice, kde sa darilo našim najmladším pretekárom. Úspešní boli aj naši súrodenci Hudecovci – ktorí zabojovali v 3. ročníku Jarného behu v Muránskej Dlhej Lúke. V ťažkých pretekoch obsadili prvé a druhé miesto.
To je len niekoľko veľkých úspechov žiakov Základnej školy J. A. Komenského za veľmi krátky čas. Ďakujeme im za skvelú reprezentáciu klubu, školy a nášho mesta. Poďakovanie patrí aj trénerom za prípravu a rodičom za podporu.
Ďakujeme
ZŠ
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-