s naším týždenným programom a dlhá prechádzka smerom k miestnemu wellnesu, kde sme sa dosýta vyšantili v bazéne. Na druhý deň v utorok nás čakala cesta do Čierneho Balogu. Boli sme veľmi nedočkaví, pretože sme sa tešili na železničku. Počas cesty vlakom sme mohli sledovať staré stroje železnice a obdivovať skanzen. Potom nás čakal turistický chodník v krásnej prírode Vydrovskej doliny, kde sme s úžasom pozorovali diviaky, mravce i srnky. Nasledujúci deň sme sa zúčastnili športových aktivít, ktoré si pre nás pripravili naše pani učiteľky. Súťažilo sa v preťahovaní lanom a taktiež v rozličných disciplínach zameraných na rýchlosť a vytrvalosť. V ten istý deň nás čakala prehliadka Bystrianskej jaskyne, kde sme sledovali stopu Jetiho i čerta. Poobede si pre nás pani učiteľky pripravili kvíz pozostávajúci z otázok týkajúcich sa Vydrovskej doliny i našich ostatných výletov. V ďalšie dni sme navštívili aj lezeckú dráhu Tarzánia, kde si každý z nás mohol preveriť svoju odvahu a vytrvalosť. Po ceste naspäť nás zastihla búrka, premokli sme do nitky, ale boli sme šťastní, pretože sme mali za sebou celú kopu zážitkov.
V závere školy v prírode nás čakalo úspešné ukončenie i tradičné slovenské jedlo bryndzové halušky, na ktorých sme si pochutili na salaši Zbojská. Pani učiteľky si pre nás pripravili vyhodnotenie so zaujímavými cenami. Dostali sme ceny za športové disciplíny, vzorné správanie i disciplínu. Škola v prírode v Bystrej bola pre nás skúškou odvahy, vytrvalosti, ale tiež i zábavy.
ZŠ



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a