sa vôbec nedalo pre vyrušovanie študovať. Naši kolegovia z ročníkov pred nami nám všemožne vychádzali v ústrety, čo sme my zase opätovali tým, ktorí prišli rok po nás. Niekedy aspoň dobrou radou. Napočítať všetky ťažkosti by sa ani nedalo. Problémov ekonomických, spoločenských a politických bolo na prelome 50-tych a 60-tych rokov minulého storočia neúrekom a maturant bol tvor vnímavý. Mnohých sa rôzne dotýkali i osobne. Samozrejme, že našou hlavnou úlohou bolo štúdium.
Krajanská blízkosť, kolegiálnosť aj totožnosť problémov nás ešte viac zbližovali a keď sme sa po nejakom čase ako-tak aklimatizovali, hľadali sme i trošku relaxu i trošku veselej chvíle. Poniektorí sme navštevovali galériu, našli sme si čas aj na aktívny futbal, v letných mesiacoch krátke potulky po košickom prekrásnom okolí. Sem-tam kino, ojedinele i divadlo. Niekedy, čo sa neskôr stávalo pravidlom, sme zapadli do reštaurácie, bolo to najmä po úspešných zápočtoch i čiastkových skúškach. Tak sme objavili akýsi nám vyhovujúci azyl v reštaurácii „12 Apoštolov“ na Kováčskej ulici. To bolo dejisko, kde sa odohralo neskôr množstvo rozhovorov, debát, prelustrovalo sa veľa i rozporuplných tém, šľachtenie názorov, vzájomného spoznávania sa. Samozrejme pri troške i pri viac ako troške dobrého vína a v prostredí, ktoré dýchalo atmosférou nadľahčenej, raz veselej,
inokedy aspoň slovne deklarovanej bezstarostnosti. Z pravého rohu podvečer z pozadia prehovoril vždy neodmysliteľný cimbal s vyberanou cigánskou sláčikovou zostavou. Mierumilovnú, vtedy vždy trošku nafajčenú miestnosť doplňovala náladová hudba, raz dojímavo sentimentálna, raz očarujúco povznášajúca. A niekedy „primáš“, on to vedel vycítiť, doniesol nám ju až k uchu. Áno, tu sa ktokoľvek z nás mohol nadchnúť, protirečiť, pridať akcent do hlasu a vzápätí súhlasiť v nesúhlase, aj zmieriť sa s nezmieriteľným. Áno, politické tragédie – keď posielali do väzenia či na popravu tých, u ktorých bola vina vykonštruovaná (Novomeský, Clementis), a ktorí ešte včera boli na výslní diania, keď priamo na fakulte zatkli nám odborne vynikajúcich i najmilších prednostov ústavov (MUDr. Porázik a MUDr. Neuwirth) s ortieľom jedenásť a pätnásťročného pobytu v Jáchymove.
I o týchto veciach sme hovorili a búrilo sa naše vnútro nad prízemnosťou triedneho boja, vulgárnosťou hľadania nepriateľa vo vlastných radoch, udavačstva či diskriminácie veriacich. Niekedy sme vôbec nepostrehli, že už bude svitať. Akoby strach zavládol všade. Takto sme sa tiež občas rozchádzali rozčarovaní a poslednú fľašu zničili u kolegu na privátnom byte na Kováčskej ulici nadchýnajúc sa čírymi ideálmi v spravodlivosť. Aj takí sme boli. Nie, neboli sme my nijakí bohémi - na to sme nemali mentálnu vybavenosť, ani čas a ani peniaze. A boli sme prevažne výborní študenti a chceli nimi i zostať. Za takýchto posedení som vnútorným okom v tomto prostredí párkrát skicoval niektoré verše a až neskôr dal na papier ako báseň:
Momentka
(U 12-Apoštolov)
Je vo mne ešte: Mesiac krúži
mysľou. Polčas pískať stihol.
Cimbal má spúšť a v strunách pištoľ -
pre dvanásť apoštolov chystám únik.
Sú dni, keď spriadam vzburu u nich,
rozkladám život - bolesť tíšim vínom.
až ráno priškrtenú myseľ zdvihlo,
keď už tma z kýpťa cerí riedke zuby.
Ach, je čas, keď aj noci padá krídlo,
zráža ma nežná najútlejším švihom -
čo vôkol nikto nevytušil.
Dvanástich sklamem, strach si ustlal v duši
až luna zajaká sa pritom
a vzburu a aj sprisahanie nadnes ruším.
Počas prvých štyroch semestrov sme boli stmelení, neskôr sa konzistencia začala uvoľňovať-poniektorí z nás sa špecializovali na stomatológiu alebo pediatriu, aj stretnutí bývavalo menej, vyžadoval to i charakter štúdia klinických predmetov. Po promócii nás priam vstrebali oblasti, kde v tých rokoch bola sotva, ba skôr nebola zabezpečená sieť lekárskych miest. Úplný nedostatok a dostupnosť odborných služieb boli katastrofálne. Osudy rôznych kolegov rôzne! O vyťaženosti a zaťažení lekárov z tých časov nech v mojom subjektívnom pohľade vypovie báseň „V kolotoči“, ktorú som umiestnil do zbierky „Z averzov a reverzov“ :
Telefón, cigareta, káva,
nad stolom šarapatí dym.
Nemyslím,
že táto spoločnosť mi núka nápad -
možnože telefón raz pozabudne na mňa.
A po cestách, dni, týždne, roky
voči mne záludne...
V neľudskom čase
zas ktosi zvoní.
V zajatí siločiar, čo majú naponáhlo,
nezmením prognózu viac
v úsmevný nález.
Každý deň začínal
s vražedným tancom v kolotoči
o nikdy nekončiaci príbeh:
len o tom istom:
po káve, ponad dym a zoči-voči
vždy iba o životy išlo.
Veru, stretnutia bývavali už sporadickejšie, náhodne po rokoch, sérii rokov, po telefóne, ale i v inej klíme s rôznym obsahom a azda i názormi. Roky štúdia boli prekrásne našou mladosťou, túžbami, úspechmi, bolestivé zároveň v dobe, ktorú sme museli prežiť a v ktorej mnohí trpeli, a hlavne nespravodlivo. V dobe, v ktorej mnohí prišli nevinne i o život.
Roky praxe boli o zodpovednosti, ďalšom štúdiu a každého z nás limitovali diferencovane.
Promócie v roku 1949 a 1950:
Gemerčan MUDr. Gabriel Halát, do Košíc prišiel z Lekárskej fakulty z Bratislavy do X. semestra. Pracoval na Ústave hygieny Lekárskej fakulty v Košiciach, neskôr ako vedúci Oddelenia dorastového lekárstva Fakultnej nemocnice v Košiciach. Zomrel.
Promócie v roku 1951:
MUDr. Štefan Halász z Meliaty, dlhé roky pracoval ako obvodný lekár v Ratkovej a Rožňavskom Bystrom - veľmi svedomitý, zodpovedný lekár. Zomrel pred niekoľkými rokmi v Rožňave. (Poznámka O.D.)
Promócie v roku l952:
MUDr. Rudolf Andráš, účastník našich spoločných stretávaní, pracoval ako okresný hygienik v Rožňave, neskôr ako dlhoročný riaditeľ kúpeľov Číži.
MUDr. Vojtech Belák z Muránskej Dlhej Lúky, lekár - biochemik, spisovateľ. Publikoval vo svojom odbore. Vynikajúci študent. Za totality perzekvovaný, väznený. Vybudoval Oddelenie biochémie v popradskej nemocnici. Riaditeľ OUNZ v Poprade. Ocenený Hypokratovou a Janského medailou.
Promócie v roku 1953:
MUDr. Július Bečke z Plešivca. Krátko pôsobil na Katedre telovýchovného lekárstva, neskôr ako vedúci posudkový lekár bývalého MUNZu v Košiciach.
MUDr. Ondrej Ivaniš z Revúcej bol stomatológom v Moldave nad Bodvou. (Ešte i ako medik prednášal básne od Ivana Krasku.) Zomrel pomerne mladý.
Promócie v roku 1955:
MUDr. Peter Beňo, stal sa pediatrom, stále pôsobil na Detskej klinike FN v Košiciach, získal pedagogický titul docent a vedecký titul kandidát vied. Publikoval z odboru pediatrie. Zomrel pred niekoľkými rokmi.
MUDr. Ondrej Janco z Gemerskej Polomy, internista, pôsobil v Moldave nad Bodvou. Zomrel relatívne mladý odolávajúc statočne chorobe. Priateľ, ktorý mi odkladal niektoré skriptá k štúdiu. Bolo mi veľmi smutno, keď krátko ležal na Neurologickej klinike v Košiciach počas môjho pôsobenia na nej. Bol odborne veľmi vzdelaným lekárom.
MUDr. Vladimír Kuchta z Tisovca pôsobil ako gynekológ v Banskej Bystrici.
MUDr. Juraj Majling z Muránskej Dlhej Lúky, ako študent perfektný futbalista, ako lekár chirurg dlhodobo pracoval ako primár chirurgického oddelenia v Hnúšti, neskôr v Rožňave a v Lučenci. Vynikajúci odborník v brušnej chirurgii.
MUDr. Ján Kulifaj z Jelšavy uplatnil svoju odbornosť v stomatológii.
Promócie v roku 1956:
MUDr. Štefan Bozo z Uzovskej Panice (na Lekársku fakultu do Košíc prišiel až po delimitácii študentov z bratislavskej Lekárskej fakulty). Ako uznávaný ortopéd bol primárom ortopedického oddelenia v Michalovciach.
MUDr. Július Chriašteľ z Hnúšte, pracoval na Ústave súdneho lekárstva Lekárskej fakulty v Košiciach, neskôr ako obvodný lekár v Košiciach, potom ako posudkový lekár, neskôr v rôznych funkciách na krajskej úrovni. Vynikajúci študent a s výborným organizačným talentom ako lekár.
MUDr. Karol Korpáš z Revúcej (na košickú Lekársku fakultu prišiel do štvrtého ročníka po delimitácii študentov z bratislavskej Lekárskej fakulty) gynekológ pôsobiaci v Prešove.
MUDr. Eduard Poliak z Revúcej. (Promoval v Prahe.) Pôsobil ako pediater na Detskej klinike Fakultnej nemocnice v Košiciach, nezastupiteľný člen našich stretnutí. Vždy ochotný pomôcť. Publikoval z odboru pediatrie. Milovník a recitátor poézie. Zomrel relatívne mladý.
Promócie v roku 1957:
MUDr. Alexander Baffi z Rožňavy, vždy priateľsky naladený kolega - medik, po promócii sa zameral hlavne na posudkovú expertízu v okrese Rožňava.
MUDr. Miroslav Ďurinda z Ratkovej - neurológ, účastník stretnutí, pracoval na Neurologickej klinike Fakultnej nemocnice v Košiciach, neskôr ako vedúci lekár Neurologického oddelenia ŽNsP v Košiciach, metodický vedúci odboru neurológie rezortného železničného zdravotníctva ÚŽZ v Bratislave. Publikoval z odboru neurológie. Vyšlo mu niekoľko zbierok poézie. Zaoberal sa i historickou publicistikou.
MUDr. Ján Ďuríček z Gemerskej Polomy (promoval v Bratislave). Internista s organizačným nadaním, ktoré využil ako námestník riaditeľa vtedajšieho KÚNZ v Košiciach. Zomrel pred asi 15-timi rokmi.
MUDr. František Fabo z Muránskej Dlhej Lúky, účastník našich stretnutí, milovník poézie a obdivovateľ básnika Smreka. Pracoval ako obvodný lekár v Gemerskej Hôrke, neskôr v Gemerskej Vsi. S hudobným nadaním robil nám pohodu hrou na husliach nielen v internáte. Zomrel pred štyrmi rokmi.
MUDr. Gejza Gyorfi zo Skerešova z ratkovskej doliny. Pracoval ako obvodný lekár v Tornali. Znalec histórie Krásnej Hôrky, Betliara, rodu Andrášiovcov, o ktorých vedel zaujímavo vyprávať. Zomrel asi pred dvadsiatimi rokmi.
MUDr. Zoltán Ondrej z Rožňavy, pracoval ako internista v Rožňave, veľmi priateľský kolega, ale hlavne „virtuóz“ na husliach. Bol to on, ktorý s úsmevom sebe vlastným vyčaril náladu a aj zapózoval. Žiaľ, mám dojem, že z našej ročníkovej zostavy zomrel ako prvý, vnímali sme to ako „veľkú nespravodlivosť osudu“, veď to bolo azda len 10 rokov po promócii.
MUDr. Dušan Polk z Revúcej s neodmysliteľnou gitarou a trampskou pesničkou v jeho interpretácii: „vítr vane pouští, po poušti žene klobouk, zahnal ho do houští...“. Odborník v pľúcnom lekárstve. Účastník našich stretnutí. Tiež už asi 10 rokov nežije.
MUDr. Ján Rozložník z Tornale. Pôsobil ako asistent - internista na Internej klinike Fak. nemocnice v Košiciach, neskôr ako internista v Tornali. Nie, zábavu nikdy nepokazil, rád a dobre hral futbal, nežije už azda 20 rokov.
MUDr. Ján Zatroch z Gemerskej Polomy. Výborný a usilovný študent. Pediater, primár Detského oddelenia v Revúcej. Vo svojom osobnom umeleckom zázemí prejavil aktívne sklony k poézii. Zomrel pred necelými desiatimi rokmi.
Promócie v roku 1958:
MUDr. Elvíra Galajdová - Bírová z Číža, výborná študentka, internistka na Internom oddelení Fakultnej nemocnice v Košiciach.
MUDr. Eva Belicová - Vozáryová z Rybníka, hygienička na významnom riadiacom poste v rámci bývalého KÚNZ-u v Košiciach. Mimoriadne empatickej povahy.
MUDr. Mária Földiová z Tomášovej venovala sa chirurgii, najprv v Rožňave, neskôr trvalo na chirurgickej klinike Fakultnej nemocnice v Košiciach - žiaľ, už tiež nie je medzi živými.
MUDr. Vojtech Kluka z Tácht. Získal titul univ. profesora a doktora vied. Venoval sa pediatrii, hlavne genetike, kde patrí medzi našich popredných odborníkov z tohto oboru. Človek mimoriadne skromný a kolegiálny. Rozsiahla je jeho publikačná činnosť.
MUDr. Rudolf Maukš z Muránskej Dlhej Lúky, venoval sa všeobecnému lekárstvu. Zomrel asi pred polrokom.
MUDr. Júlia Lazúrová – Olexová z Jelšavy. Vynikajúca študentka, kvalifikovala sa v pediatrii, pracovala v Sabinove a v Košiciach.
MUDr. Oľga Plavúchová z Betliara, odborná asistentka, histologička, vedecká pracovníčka Ústavu histológie Lek. fakulty v Košiciach. Zomrela pred viac ako dvadsiatimi rokmi. MUDr. Klára Sutorová – Zapletalová odborná lekárka - psychiatrička. Pracovala na Psychiatrickej klinike v Košiciach, neskôr v Bratislave.
Promócie v roku 1959:
MUDr. Viera Drábová - Artimová z revúckeho gymnázia. Pediatrička, pracovala v Revúcej a neskôr v Muráni. Veľmi zodpovedná, obľúbená lekárka, výborná študentka.
MUDr. Pavol Sisik z Muránskej Dlhej Lúky. Kvalifikoval sa ako internista s pôsobiskom v Revúcej, veľmi zodpovedný, empatický lekár. Ako medik zvládal dobre „techniku“ futbalovej lopty.
Chcem sa zmieniť ešte o dvoch – kolegoch - medikoch z revúckeho gymnázia, ktorí sa zúčastnili v októbri 1951 zápisu na Lekárskej fakulte v Košiciach, ale po mesiaci prestúpili na Vojenskú lekársku fakultu do Hradca Králove v Čechách. Tam promovali. Boli to:
MUDr. Karol Pulcner z Ratkovej, krátko pôsobil ako lekár u vojenského útvaru, neskôr ako chirurg v Bratislave. Môj dlhoročný priateľ. Zomrel pred viacej ako dvadsiatimi rokmi.
MUDr. Michal Savčenko z revúckeho gymnázia. Výborný študent a veľmi ambiciózny i ako lekár. Vynikajúci hudobník, recitátor. Priateľ, ktorý viackrát recitoval moje verše. Pracoval vo Vojenskej nemocnici v Bratislave, zomrel veľmi mladý pri autohavárii.
Nakoniec sa musím zmieniť o našom kolegovi medikovi z tých rokov – Ladislavovi Adamovičovi. On, Laco, bol dušou spoločenského diania, nechýbal na žiadnom našom stretnutí, dnes by sme povedali, že bol „integrujúcou postavou s charizmou“. Bol nedostižne kultivovaný recitátor poézie, recitovával i v rozhlase. Ako starší medik, člen vtedajšej študentskej internátnej rady, postaral sa o nás, keď vedel, že budeme potrebovať internátne ubytovanie a zabezpečil ho - azda pre všetkých z revúckeho gymnázia. Nie, medicína nebola jeho osudom. Odišiel po niekoľkých semestroch. Mal iné ambície podmienené jeho vrodeným nadaním. Nikdy sme na neho nezabudli, ale nikdy som ho už potom nestretol. Zomrel pred asi dvadsiatimi rokmi. Pochádzal z obce Sása neďaleko Ratkovej. Dodnes, keď prechádzam Kováčskou ulicou okolo „12 Apoštolov“ akoby som asocioval jeho prítomnosť. Býval na priváte v tej istej ulici spolu i s Eduardom Poliakom. Ochutnali sme tam nejeden pohár dobrého vína.
Takýto je sumár dnes už „histórie“ medikov - Gemerčanov prvého desaťročia trvania novozaloženej Lekárskej fakulty v r. 1948 v Košiciach. Dodnes vnímam tváre mladých medičiek - medikov tak, akoby to bolo iba včera. Žiaľ, z jedenásť medikov - Gemerčanov zapisujúcich sa do prvého ročníka Lekárskej fakulty v roku 1951 žijem už len ja sám. Kiežby tí, ktorí sa na niektorých z nás ešte pamätajú, kiežby v dobrom zaspomínali. Málo tu už z nás!
A ešte poznámka na koniec - niektoré údaje nemusia byť pri všetkých popisovaných aktéroch presné, nepodarilo sa mi ich všetky exaktne aktualizovať. Taktiež prosím čitateľa o akceptovanie, že moje postrehy sa viažu prevažne na roky mladosti a iste sú zaťažené i pohľadom subjektívneho videnia autora z tých čias. Ospravedlňujem sa, ak predsa z enumerácie tam patriacich osôb - medikov - lekárov sa niekto vytratil. Použité kópie fotografií sú z kníh: Zamlčané sprisahanie od Zoltána G. Meška, M.D. a 20 rokov Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach.)
Košice, február 2011
MUDr. Miroslav Ďurinda






























Na novozaloženú Lekársku fakultu Slovenskej univerzity v Košiciach v roku 1948 prichádzali do prvého ročníka maturanti z gemerských gymnázií z Tisovca, Rimavskej Soboty, Tornale, Revúcej, Rožňavy. Do vyšších semestrov prišli medici, ktorí začali študovať inde (Bratislava, Brno, Praha). Bolo to pred šesťdesiatimidvoma rokmi. V roku 1950 sa po prvýkrát uskutočnili na gymnáziách tzv. „psychotechnické skúšky“, ktoré do určitej miery mohli vyselektovať u toho-ktorého perspektívneho maturanta, o ktorý odbor štúdia by sa mohol uchádzať. Nebolo to záväzné ani pre kandidáta, ani pre gymnázium ako školu. Situácia v tých rokoch nebola pre študentov v Košiciach ideálna, internáty
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-