Materské školy (20)
Po rokoch vynútenej prestávky, kedy sme sa nemohli stretávať a málo aj spoločne športovať, sme sa v Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej opäť stretli, aby sme zahájili atletickú ligu materských škôl.
Malí športovci z materských škôl nášho mesta sa popasovali so šiestimi disciplínami, v ktorých ukázali svoju športovú zdatnosť a športového ducha. Ako to vždy býva pri súťažiach, víťaz môže byť len jeden.
V prvom kole zvíťazila Materská škola Sládkovičova 1. družstvo. Na druhom mieste sa umiestnila Katolícka materská škola 1. družstvo a na treťom mieste skončila Materská škola Clementisova 1. družstvo.
Otvorili 3. ročník atletickej štafety MŠ ročník 2019/2020 prvým kolom
Napísal(a) ZŠ
V telocvični Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej sa stretli 24. 10. 2019 predškoláci, aby otvorili už 3. ročník atletickej štafety MŠ, ale hlavne zasúťažili si v atletických disciplínach pre najmenších z nášho mesta. Ako každoročne sa do štafety zapojili družstvá zo všetkých materských škôl v meste Revúca – MŠ Clementisova, MŠ Sládkovičova, MŠ katolícka. V prvom kole štafety zvíťazilo druhé družstvo MŠ Sládkovičova. Druhé miesto si vybojovali družstvá – MŠ Katolícka a druhé družstvo MŠ Clementisova. Tretie miesto získali družstvá – prvé družstvo z MŠ Clementisova a prvé družstvo z MŠ Sládkovičova.
Spoločné chvíľky s projektom finančnej gramotnosti u Zocháčov
Napísal(a) Mgr. Alžbeta Motyčková
Projekt finančnej gramotnosti, do ktorého sú zapojené všetky materské školy v Revúcej, pokračuje ďalej. Má za sebou tri mesiace, kedy sme sa snažili osloviť aj samotné rodiny. Podtitul „Darujme si chvíľku“ sa nám úspešne darí napĺňať. Najväčšiu radosť nám robí dobrovoľnosť, s akou sa rodiny s deťmi zapájajú do nami ponúknutých aktivít. „Prvou“ (poslednou) jesennou lastovičkou bola sobotná rozprávková cesta lesom a za ňou opäť sobotné tvorivé a hlavne spoločné chvíľky prežité v priestoroch našej školy počas EDRaŠ. Decembrové predvianočné stretnutie dalo zarobiť šikovným ručičkám, no a potom nastal čas otvoriť peňaženky. Počas jednotlivých stretnutí deti plnili úlohy, za ktoré mohli získať zocháče. Svoje našetrené zocháčiky teraz konečne použili.
Druhé kolo Atletickej štafety materských škôl v centre stredného Gemera
Napísal(a) ZŠ
Trinásteho novembra 2018 malí športovci z materských škôl nášho mesta Revúca bojovali počas druhého kola Atletickej štafety materských škôl. V tomto kole zlaté medaily získalo družstvo MŠ Sládkovičova B. Na druhom mieste skončili športovci z Katolíckej MŠ a družstvo MŠ Clementisova B. Bronz si vybojovali družstvá z MŠ Sládkovičova A a MŠ Clementisova A. Víťazmi sú však všetky deti, ktoré prišli opäť športovať a súťažiť.
Ďakujeme im a tešíme sa na finále, v ktorom sa rozhodne, ktorá materská škola tento školský rok získa Pohár riaditeľa ZŠ Jána Amosa Komenského v Revúcej.
Prvé kolo atletickej štafety materských škôl Revúcej
Napísal(a) Spajky a Amosko
Máme tu jeseň a s ňou znovu atletickú štafetu našich materských škôl O pohár riaditeľa ZŠ. Dňa 9. októbra 2018 sa v telocvični Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej stretli atletické družstvá z našich troch materských škôl - MŠ Sladkovičova, Katolícka MŠ a MŠ Clementisova. Prvým kolom sa začal už 2. ročník atletickej štafety materských škôl nášho mesta. Každú materskú školu zastupovalo družstvo športovcov. Privítať ich prišiel aj maskot Slovenského atletického zväzu - SPAJKY a maskot domácej základnej školy AMOSKO. Darilo sa maskotom, ale hlavne darilo sa malým športovcom. Nakoniec po urputnom, zábavnom súťažení vyhralo družstvo Katolíckej MŠ.
Máme za sebou už 2. kolo Atletickej štafety materských škôl
Napísal(a) ZŠ
Máme za sebou už 2. kolo Atletickej štafety materských škôl v Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej. Zúčastnilo sa ho 5 družstiev z našich materských škôl. A ako dopadlo ? Víťazstvo si odnieslo družstvo MŠ Vl. Clementisa, striebornú priečku obsadili škôlkari z Katolíckej MŠ a bronz si vybojovali deti z MŠ Sládkovičova.
Znovu sme odštartovali Atletickú štafetu materských škôl
Napísal(a) ZŠ
Aj v novom školskom roku 2017/2018 budú revúcki škôlkari súťažiť o Pohár riaditeľa ZŠ J. A. Komenského v Revúcej v atletickej štafete. Prvé kolo súťaže už máme za sebou. Zúčastnilo sa ho celkovo 5 družstiev. Všetci súťažiaci podali bojovné výkony a všetci ukázali, že je v nich skryté obrovské športové nadanie. A ako to všetko dopadlo ?
Dobrovoľní hasiči a príslušníci obvodného oddelenia Policajného zboru zavítali medzi deti do Materskej školy v Jelšave
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Dňa 27. 10. 2017 dobrovoľní hasiči z Jelšavy a príslušníci Obvodného oddelenia Policajného zboru v Jelšave zavítali medzi deti do Materskej školy v Jelšave. Detičky s napätím očakávali príchod hasičov a policajtov na dvore pred škôlkou. Niektoré deti sa zľakli, keď počuli prichádzajúce hasičské auto s „húkačkou“. Po príchode techniky hasiči vykonali ukážky hasenia, poukazovali deťom ako sú vystrojení do zásahu a čo všetko majú uložené vo „veľkom“ aute. Potom si deti popozerali policajné auto, do ktorého si niektoré aj posadali.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-