Materské školy (20)
Po rokoch vynútenej prestávky, kedy sme sa nemohli stretávať a málo aj spoločne športovať, sme sa v Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej opäť stretli, aby sme zahájili atletickú ligu materských škôl.
Malí športovci z materských škôl nášho mesta sa popasovali so šiestimi disciplínami, v ktorých ukázali svoju športovú zdatnosť a športového ducha. Ako to vždy býva pri súťažiach, víťaz môže byť len jeden.
V prvom kole zvíťazila Materská škola Sládkovičova 1. družstvo. Na druhom mieste sa umiestnila Katolícka materská škola 1. družstvo a na treťom mieste skončila Materská škola Clementisova 1. družstvo.
Otvorili 3. ročník atletickej štafety MŠ ročník 2019/2020 prvým kolom
Napísal(a) ZŠ
V telocvični Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej sa stretli 24. 10. 2019 predškoláci, aby otvorili už 3. ročník atletickej štafety MŠ, ale hlavne zasúťažili si v atletických disciplínach pre najmenších z nášho mesta. Ako každoročne sa do štafety zapojili družstvá zo všetkých materských škôl v meste Revúca – MŠ Clementisova, MŠ Sládkovičova, MŠ katolícka. V prvom kole štafety zvíťazilo druhé družstvo MŠ Sládkovičova. Druhé miesto si vybojovali družstvá – MŠ Katolícka a druhé družstvo MŠ Clementisova. Tretie miesto získali družstvá – prvé družstvo z MŠ Clementisova a prvé družstvo z MŠ Sládkovičova.
Spoločné chvíľky s projektom finančnej gramotnosti u Zocháčov
Napísal(a) Mgr. Alžbeta Motyčková
Projekt finančnej gramotnosti, do ktorého sú zapojené všetky materské školy v Revúcej, pokračuje ďalej. Má za sebou tri mesiace, kedy sme sa snažili osloviť aj samotné rodiny. Podtitul „Darujme si chvíľku“ sa nám úspešne darí napĺňať. Najväčšiu radosť nám robí dobrovoľnosť, s akou sa rodiny s deťmi zapájajú do nami ponúknutých aktivít. „Prvou“ (poslednou) jesennou lastovičkou bola sobotná rozprávková cesta lesom a za ňou opäť sobotné tvorivé a hlavne spoločné chvíľky prežité v priestoroch našej školy počas EDRaŠ. Decembrové predvianočné stretnutie dalo zarobiť šikovným ručičkám, no a potom nastal čas otvoriť peňaženky. Počas jednotlivých stretnutí deti plnili úlohy, za ktoré mohli získať zocháče. Svoje našetrené zocháčiky teraz konečne použili.
Druhé kolo Atletickej štafety materských škôl v centre stredného Gemera
Napísal(a) ZŠ
Trinásteho novembra 2018 malí športovci z materských škôl nášho mesta Revúca bojovali počas druhého kola Atletickej štafety materských škôl. V tomto kole zlaté medaily získalo družstvo MŠ Sládkovičova B. Na druhom mieste skončili športovci z Katolíckej MŠ a družstvo MŠ Clementisova B. Bronz si vybojovali družstvá z MŠ Sládkovičova A a MŠ Clementisova A. Víťazmi sú však všetky deti, ktoré prišli opäť športovať a súťažiť.
Ďakujeme im a tešíme sa na finále, v ktorom sa rozhodne, ktorá materská škola tento školský rok získa Pohár riaditeľa ZŠ Jána Amosa Komenského v Revúcej.
Prvé kolo atletickej štafety materských škôl Revúcej
Napísal(a) Spajky a Amosko
Máme tu jeseň a s ňou znovu atletickú štafetu našich materských škôl O pohár riaditeľa ZŠ. Dňa 9. októbra 2018 sa v telocvični Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej stretli atletické družstvá z našich troch materských škôl - MŠ Sladkovičova, Katolícka MŠ a MŠ Clementisova. Prvým kolom sa začal už 2. ročník atletickej štafety materských škôl nášho mesta. Každú materskú školu zastupovalo družstvo športovcov. Privítať ich prišiel aj maskot Slovenského atletického zväzu - SPAJKY a maskot domácej základnej školy AMOSKO. Darilo sa maskotom, ale hlavne darilo sa malým športovcom. Nakoniec po urputnom, zábavnom súťažení vyhralo družstvo Katolíckej MŠ.
Máme za sebou už 2. kolo Atletickej štafety materských škôl
Napísal(a) ZŠ
Máme za sebou už 2. kolo Atletickej štafety materských škôl v Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej. Zúčastnilo sa ho 5 družstiev z našich materských škôl. A ako dopadlo ? Víťazstvo si odnieslo družstvo MŠ Vl. Clementisa, striebornú priečku obsadili škôlkari z Katolíckej MŠ a bronz si vybojovali deti z MŠ Sládkovičova.
Znovu sme odštartovali Atletickú štafetu materských škôl
Napísal(a) ZŠ
Aj v novom školskom roku 2017/2018 budú revúcki škôlkari súťažiť o Pohár riaditeľa ZŠ J. A. Komenského v Revúcej v atletickej štafete. Prvé kolo súťaže už máme za sebou. Zúčastnilo sa ho celkovo 5 družstiev. Všetci súťažiaci podali bojovné výkony a všetci ukázali, že je v nich skryté obrovské športové nadanie. A ako to všetko dopadlo ?
Dobrovoľní hasiči a príslušníci obvodného oddelenia Policajného zboru zavítali medzi deti do Materskej školy v Jelšave
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Dňa 27. 10. 2017 dobrovoľní hasiči z Jelšavy a príslušníci Obvodného oddelenia Policajného zboru v Jelšave zavítali medzi deti do Materskej školy v Jelšave. Detičky s napätím očakávali príchod hasičov a policajtov na dvore pred škôlkou. Niektoré deti sa zľakli, keď počuli prichádzajúce hasičské auto s „húkačkou“. Po príchode techniky hasiči vykonali ukážky hasenia, poukazovali deťom ako sú vystrojení do zásahu a čo všetko majú uložené vo „veľkom“ aute. Potom si deti popozerali policajné auto, do ktorého si niektoré aj posadali.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.