Polukainen - EST a Samko - SVK a RSO Ing. Kisty a ekonóma súťaže Ing. Vápeníka.
Súťažiť sa začalo otvorením štartovného okna o 10.00 hod., ktoré trvalo do 13.00 hod. pre rakety R2 viacstupňové. Bohužiaľ, ani jeden let tejto kategórie nebol platný, tak sa kategória nehodnotila.
Po obedňajšej prestávke a výbornom obede priamo na letisku, ktorý pripravili a priviezli zamestnanci Konského dvora sa o 14.00 hod začala lietať kategória R1 /rakety s minimálnym priemerom 50 mm a minimálnou dĺžkou 1000 mm, resp. s priemerom 76 mm a minimálnou dĺžkou 1000 mm/.
Štartovné okno bolo uzatvorené o 17.00 hod. Najvyššiu výšku elektronický výškomer zaznamenal žiakovi M. Daňkovi v druhom lete 707,75 m. a po súčte dvoch najlepších výsledkov sa stal víťazom tejto kategórie.
Po polhodinovej prestávke sa do 20.00 hod. odlietala kategória R4 experiment, v ktorej zvíťazil B. Večeřa.
Večer od 21.00 hod. sa v reštaurácii na Konskom dvore konalo vyhodnotenie odlietaných kategórii. Víťazi dostali poháre, medaile a diplomy.
Po tomto ceremoniáli sa do 24.00 hod. pokračovalo v bankete, na ktorom sa vymieňali zážitky z letového dňa a diskutovalo sa ako ďalej v lietaní týchto prekrásnych kategórii.
Nedeľa ráno - nádherne počasie a od 05.00 hod. M. Klešč pripravoval na štart maketu Dragona 3.
Raketa bola pripravená a o 08.15 hod., odštartovala za burácania štyroch raketových motorov. Práca motorov I. stupňa perfektná, perfektné oddelenie a práca II. stupňa ako jeho celý let až po pristátie.
Napriek perfektnej práci I. stupňa /motory/ sklamala elektronika a stupeň skončil v zemi, keď „vykopal“ hlbokú dieru do zeme Repišťa.
Celý let bol hodnotený ako neplatný. Ďalšie makety lietali perfektne a o 12.00. hod. sa súťaž ukončila odovzdaním cien maketárom.
Ďakujem všetkým pilotom za príjemnú športovú atmosféru, skvelé výsledky. Zvlášť ďakujem Mikulášovi /MIKIMU/ Szabóovi za materiálnu a finančnú pomoc,
medzinárodnej jury a v neposlednom rade RSO R. Kistymu, ako aj všetkým ostatným nemenovaným, ktorí sa podieľali na príprave a samotnom zdarnom priebehu súťaže!!
Štefan Andoga
Fotografie: František Andraščík
Výsledkové listiny:
[cincopa AINAsrsx0Bcn]


























Klub modelárov Hawks Brzotín v spolupráci s Krajským klubom modelárov Košice usporiadal v dňoch 12. – 14. júna 2015 v Brzotíne na kozmodrome Repište I. otvorené M-EU veľkých rakiet.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.