Presne týždeň po úspešných I. ME F3F FAI na Donovaloch sa piloti tejto kategórie stretli na IX. ročníku Memoriálu Rudolfa Andogu na Dobšinskom kopci, aby si uctili tohto všestranného leteckého modelára, bývalého reprezentanta ČSSR, SSR, SR, viacnásobného Majstra Slovenska. Rudolf Andoga reprezentoval a vynikal najmä v kategórii F1C FAI - voľné motorové vetrone. To bola jeho prioritná kategória, no vynikal aj v kategórii F2D, F3D, F3A, RC V2 a ďalšich.prihlásených pilotov však na súťaž prišlo iba päť, podotýkam iba päť!!! Uvedomujem si,že súčasná neradostná ekonomická situácia, nedovoľuje viacerým pilotom si dovoliť taký luxus a niečo zainvestovať aj na verejnú súťaž. Ale sú postupy, ako oznámiť v akceptovateľnom čase poriadateľovi, že na súťaž neprídu a ten sa potom zariadi podľa toho, aká je momentálna situácia. Modelári si neuvedomujú, že počet pilotov nie limitujúci čo sa tyká nákladov. Náklady na rozhodcov, doprava, stravu, cestovné, nocľah je ten istý pri piatich ako aj pri päťdesiatích. No ekonomický efekt sa ukáže pri nízkom počte, keď vklady, ktoré sú podstatné na uvedené výdavky od piatích pilotov nepokryje prakticky nič!!
MK HAWKS na základe toho oznámuje pilotom, žeTi, ktorí sa prihlásili a neprišli na súťaž bez ospravedlnenia bude im v budúcnosti odmietnutá ich účasť na podobných podujatiach, ktoré bude MK organizovať!!!
No i napriek tomu, čo som uviedol IX. ročník sa konal. Ráno v sobotu na kopci boli podmienky na Gugli dosť nepriaznivé. Čakali sme do 11.00 hod., keď sa rozpršalo. Nič sa nedialo, sadli sme aut a odišli na obed do hotela Priehrada v Dedinkách. Naobedovali sme sa a asi okolo 13.00 hod. obloha nad Palcmanskou Mašou a Guglom sa vyjasnila. Po prechode frontu zo severu sa silne rozfúkalo a podmienky na lietanie boli optimálne. Fúkal SZ, S až SV vietor o sile okolo 15 metrov za sekundu. Postavili sme bázy, odskúšali a o poldruhej poobede sme začali lietať. Časy dosiahnuté počas súťaže sú porovnateľné s hociktorou majstrovskou súťažou /viď.VL/. Čo je podstatné, že atmosféra bola priateľská, športovo - kamarátska.
Odlietali sme 15 letových kôl !!!
V súťaži zvíťazil veľmi dobrý pilot - reprezentant SR a účastník I. ME Vlado Šimo. Na druhom mieste sa umiestnil Štefan Andoga a na treťom Robo Bartók – mladý a nádejný svahár, štvrtý Tibor Šimko a piaty Milan Tkáčik.
Riaditeľ súťaže odovzdal športové poháre za asistencie Tibora Šimka a Mareka Vápeníka. Poďakovanie patrí Johanesovi Schlaterovi, Františkovi Andrašíkovi, ktorí sekundovali na štarte a na bázach. To isté platí aj na Mareka Vápeníka, ktorý na báze A účinkoval perfektne!!
Veľmi pekne ďakujem za účasť aj Katke Šimovej, ktorá nechýbala ani na jednom ročníku MRA.
Už sa tešíme na desiaty jubilejny ročník tejto súťaže.
Mgr. Štefan A n d o g a - Clostermann
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.