prihlásených pilotov však na súťaž prišlo iba päť, podotýkam iba päť!!! Uvedomujem si,že súčasná neradostná ekonomická situácia, nedovoľuje viacerým pilotom si dovoliť taký luxus a niečo zainvestovať aj na verejnú súťaž. Ale sú postupy, ako oznámiť v akceptovateľnom čase poriadateľovi, že na súťaž neprídu a ten sa potom zariadi podľa toho, aká je momentálna situácia. Modelári si neuvedomujú, že počet pilotov nie limitujúci čo sa tyká nákladov. Náklady na rozhodcov, doprava, stravu, cestovné, nocľah je ten istý pri piatich ako aj pri päťdesiatích. No ekonomický efekt sa ukáže pri nízkom počte, keď vklady, ktoré sú podstatné na uvedené výdavky od piatích pilotov nepokryje prakticky nič!!
MK HAWKS na základe toho oznámuje pilotom, žeTi, ktorí sa prihlásili a neprišli na súťaž bez ospravedlnenia bude im v budúcnosti odmietnutá ich účasť na podobných podujatiach, ktoré bude MK organizovať!!!
No i napriek tomu, čo som uviedol IX. ročník sa konal. Ráno v sobotu na kopci boli podmienky na Gugli dosť nepriaznivé. Čakali sme do 11.00 hod., keď sa rozpršalo. Nič sa nedialo, sadli sme aut a odišli na obed do hotela Priehrada v Dedinkách. Naobedovali sme sa a asi okolo 13.00 hod. obloha nad Palcmanskou Mašou a Guglom sa vyjasnila. Po prechode frontu zo severu sa silne rozfúkalo a podmienky na lietanie boli optimálne. Fúkal SZ, S až SV vietor o sile okolo 15 metrov za sekundu. Postavili sme bázy, odskúšali a o poldruhej poobede sme začali lietať. Časy dosiahnuté počas súťaže sú porovnateľné s hociktorou majstrovskou súťažou /viď.VL/. Čo je podstatné, že atmosféra bola priateľská, športovo - kamarátska.
Odlietali sme 15 letových kôl !!!
V súťaži zvíťazil veľmi dobrý pilot - reprezentant SR a účastník I. ME Vlado Šimo. Na druhom mieste sa umiestnil Štefan Andoga a na treťom Robo Bartók – mladý a nádejný svahár, štvrtý Tibor Šimko a piaty Milan Tkáčik.
Riaditeľ súťaže odovzdal športové poháre za asistencie Tibora Šimka a Mareka Vápeníka. Poďakovanie patrí Johanesovi Schlaterovi, Františkovi Andrašíkovi, ktorí sekundovali na štarte a na bázach. To isté platí aj na Mareka Vápeníka, ktorý na báze A účinkoval perfektne!!
Veľmi pekne ďakujem za účasť aj Katke Šimovej, ktorá nechýbala ani na jednom ročníku MRA.
Už sa tešíme na desiaty jubilejny ročník tejto súťaže.
Mgr. Štefan A n d o g a - Clostermann
































Presne týždeň po úspešných I. ME F3F FAI na Donovaloch sa piloti tejto kategórie stretli na IX. ročníku Memoriálu Rudolfa Andogu na Dobšinskom kopci, aby si uctili tohto všestranného leteckého modelára, bývalého reprezentanta ČSSR, SSR, SR, viacnásobného Majstra Slovenska. Rudolf Andoga reprezentoval a vynikal najmä v kategórii F1C FAI - voľné motorové vetrone. To bola jeho prioritná kategória, no vynikal aj v kategórii F2D, F3D, F3A, RC V2 a ďalšich.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-