odhlásili. Trať bola rozdelená do štyroch sekcií (úsekov). Každá má svoj názov, ktorý ju vystihuje. A tak sa jazdilo na sekciách s názvami Tatralandia, Barumka, Koreňová, Zemľanka, pričom každá je niečím charakteristická. Jazdci a ich modely sa tak museli vysporiadať s jazdou po ťažkej lepivej hline, ostrých kameňoch, zradných okrúhlych kameňoch, šmykľavých koreňoch. Zdolávali prudké stúpania, ale aj prudké zjazdy. Nechýbal bahnitý brod, prejazd cez „vodný tunel“, jazda po visutom moste, jazda cez sklápací mostík, alebo prejazd po dvoch traktorových pneumatikách.
Po ukončení všetkých jázd a spočítaní výsledkov sa „ukázalo“ poradie jazdcov. Zvíťazil jazdec „Leštenka“ (Banská Bystrica) z 265 trestnými bodmi pred „Murgim“ (305 bodov – tiež Banská Bystrica) a „Cernom“ (370 bodov – Poprad). Najlepší z domácich jazdcov bol „Olaf“ na 6. mieste. V kategórií žiakov zvíťazil „Leštenka“, v kategórií žien „Maťa“ z Revúcej, ktorá v celkovom poradí skončila na 9. mieste, čo je krásny výsledok vzhľadom na skutočnosť, že absolvovala svoje prvé preteky. Prví traja v každej kategórií boli odmenení pohármi, diplomami aj vecnými cenami.
Domácim jazdcom „Olafovi“ a „Tonymu“ sa tak nepodarilo zopakovať úspech z prvého preteku v Banskej Bystrici, kde obsadili prvé dve miesta.
O trati, ktorú prešiel aj Peter, sa vyjadril nasledovne:
|
Poďme si však popísať jednotlivé sekcie. V Zemľanke dominoval hlinitý povrch, ktorý bol miestami prerušený kamennou cestou a drevom. Na jej začiatku bola aj preklápacia lávka, ktorá vie byť nepríjemná najmä pri prenose váhy auta a následnom dosadnutí lávky na zem. Táto sekcia bola náročná najmä zo začiatku, nakoľko tu boli ostré zákruty a veľké bočné náklony, s ktorými bolo potrebné počítať. Po prekonaní počiatočných nástrah to bola už len pohodová jazda. Nachádzal sa tu aj podjazd, ktorý však nebol prekážkou pre žiadne vozidlo. Jednou z nástrah v tejto sekcii mohla byť ešte samotná hlina. Tá dokáže nepríjemne zaniesť dezén na pneumatíkách a následne na hladkých povrchoch to môže spôsobovať problémy s priľnavosťou. So Zemľankou susedila sekcia s názvom Barumka. Podľa môjho názoru patrila medzi tie jednoduchšie, hoci aj tu dokázala potrápiť pretekárov. Zo začiatku tu bola sekcia na kríženie s výjazdom do bránky. Bolo potrebné si dobre nadísť, aby pri bočnom náklone vozidla nedošlo ku kontaktu s bránkou. Nasledoval prejazd popod most a ďalšie bránky, ktoré mne osobne spôsobovali vrásky na čele. Zo začiatku som s bránkami dokázal bojovať, ale ďalej |
to už nešlo. Nasledoval dotyk za dotykom. Bolo to aj pre rozmery modelu a pre rozmiestnenie bránok. Prišla totiž sekcia, ktorá bola doslova cik-cak a bránky boli na ich vrcholoch. Bolo potrebné zvoliť správnu stopu a rozmýšlať, ako prejsť dané sekcie. Po prejazde touto časťou už nasledovala len jednoduchá prechádzka, kde bolo potrebné dávať pozor len na bočné náklony, ale nebolo to nič strašné. Nasledoval výjazd na most, potom podjazd cez tunel, kde bola voda, výjazd po skalách a cez ďalšie dve bránky šup do cieľa. Koreňová… Čo dodať. Prvá bránka, takmer nemožné ju zdolať bez dotyku alebo zalomenia. Jedna z ťažších častí tejto sekcie. Po prekonaní prvej nástrahy sa išlo s modelom popod mohutný koreň, kde sa križovali cesty. Bolo tu možné stretnú kolegu pretekára, ktorý bol hlboko v sekcii, takže |
miestami sme si museli dávať prednosť. Nasledovali jednoduchšie bránky, ktoré boli pomerne jednoduché na prejazd. Nachádzal sa tu aj mospotrebné prejsť na druhú stranu. Pri opatrnej jazde sa to dalo zvládnuť. Po moste nasledoval výjazd, zjazd a pneumatiky z traktora. Prvá sa dala zvládnuť pomerne ľahko, za ňou nasledovala bránka a ďalšia pneumatika. No tu bol vzor otočený naopak a spôsobovalo to takmer všetkým starosti. Podľa mojich informácii ju nezdolal takmer nikto. Buď musel byť veľmi šikovný pilot, alebo bolo možné použiť naviják. Po prekonaní tejto záľudnej časti sme sa opäť dostali pod známy koreň, po ktorom už nasledovali opäť jednoduchšie bránky. Problémy mohol spôsobiť most z gulatiny, ale inak to už bolo bez problémov až do cieľa. Posledná sekcia - Tatralandia. Štart bol pomerne jednoduchý, išlo sa cez dve jamy s vodou. Ale potom prišlo to pravé orechové. Prišiel prudký výjazd, kde bola bránka. Vlhké pneumatiky spravili svoje a tak tu boli samé búdky a božie zásahy. Kto nemal naviják, mal asi smolu. Táto sekcia bola typická najmä ostrými zákrutami a vracákmi. Inak bola pomerne jednoduchá a pri opatrnosti sa dala zvládnuť pomerne ľahko až do cieľa.
|
K článku je nižšie pripojené aj video, ktoré z podujatia vyhototil Roman Zeman Full HD kamerou umiestnenou na Drone (quadrocopter).
{jcomments on}
































Jedným zo zaujímavých športových podujatí minulých dní boli preteky terénnych diaľkovo ovládaných modelov áut, ktoré sa uskutočnili na modelárskej trati pri Dome športu na Clementisovej ulici v Revúcej. Preteky sa v poslednú novembrovú sobotu uskutočnili na trati, ktorú vybudovali pomocou mesta Revúca členovia modelárskeho klubu Ambasador Revúca. Podľa infomácií, ktoré uverejnil
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.