Podmienky na lietanie boli veľmi dobré, najmä čo sa týka sily a smeru vetra, ale pre dažďové prehánky sa musela súťaž niekoľkokrát prerušiť. Piloti dokonale využívali podmienky na dosiahnutie dobrých časov medzi bázami A a B. V sobotu sa lietalo do 18.00 hod. s pokračovaním v nedeľu do 14.00 hod. Víťazom je Marián Maslo z LMK Ružomberok, ktorý sa stal držiteľom PPP mesta Dobšiná pre rok 2012. Druhé miesto obsadil jeho klubový kolega Vladimír Šimo a tretí skončil tréner kategórie F3F Ing. František Ruisl z MK Záhorie. Prví traja obdržali vecné ceny od primátora mesta Dobšiná a medaily od MK HAWKS Brzotín. Zástupca MK HAWKS Brzotín Štefan Andoga obsadil 6., respektíve 8. miesto – (výsledkové listiny pridáme neskoršie).
MK HAWKS ďakuje primátorovi mesta Dobšiná a mestským poslancom Dobšinej za dlhoročnú podporu tejto súťaže. Organizátor sa teší na XXIII. ročník PPP, ktorý sa bude lietať 15.-16.6.2013 opäť na Gugli.
Mgr. Štefan ANDOGA,
riaditeľ súťaže a predseda
MK HAWKS Brzotín
Autor fotografií František Andraščík
Prílohy:
Výsledková listina zo seriálovej súťaže M-SR F3F FAI 2O12
Výsledková listina zo seriálovej súťaže M-SR F3F FAI 2O12
XXII.ročník "Putovný pohár primátora mesta Dobšiná" - Round 1
XXII.ročník "Putovný pohár primátora mesta Dobšiná" - Round 2
XXII.ročník "Putovný pohár primátora mesta Dobšiná" - Round 3
XXII.ročník "Putovný pohár primátora mesta Dobšiná" - Round 4
XXII.ročník "Putovný pohár primátora mesta Dobšiná" - Round 5
XXII.ročník "Putovný pohár primátora mesta Dobšiná" - Round 6
XXII.ročník "Putovný pohár primátora mesta Dobšiná" - Round 7
{gallery}sport/modely/gugel{/gallery}
{jcomments on}
































V dňoch 9.-10. júna 2012 sa na Dobšinskom kopci – Gugel lietal už XXII. ročník súťaže svahových vetroňov F3F FAI, ktorý bol zároveň aj seriálovou súťažou M-SR pre rok 2012. V sobotu ráno sa na súťaž zaregistrovalo 22 pilotov z celkom prihlásených 25. Potešila nás aj účasť našich priateľov z Poľskej republiky, a to K. Wilkosza a K. Witeka z LMK Krakov a Tegoborze. Zo Slovenskej republiky prišla slovenská špička z Ružomberka, Bratislavy, Prešova, Nitry a Brzotína. Na slávnostnom otvorení sa zúčastnil osobne primátor mesta Dobšiná Mgr. Karol Horník, ktorý vo svojom príhovore poprial XXII. ročníku dobré podmienky a čo najlepšie výsledky. Po tomto slávnostnom otvorení riaditeľ súťaže
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v