Všetci prihlásení boli rozdelení do niekoľkých kategórií.
Mužské kategórie boli štyri - muži do 22 rokov, do Pozíciu rozhodcu opäť zaujal Mgr. Karol Máté. Jeho úlohou bolo rozdeliť hráčov do viacerých skupín a dohliadať na plynulý priebeh súťaže. Do organizácie a príprav sa zapojili aj ďalší zamestnanci obecného úradu - Ing. Lukáš Rusňák, Mgr. Ivana Lormannová, Janka Mátéová, Marek Hegyi a ďalší. No najväčšiu zásluhu má určite starosta Ing. Marek Nosko. Všetko bolo zabezpečené tak, aby nikomu nič nechýbalo. Pripomienky štartujúcich ako aj divákov budú premyslené a prípadne aj použité k vylepšeniu súťaže. Súťažiaci aj návštevníci boli spokojní, snáď za malý nedostatok mnohí považovali divákov prechádzajúcich poza hráčov. Niekedy došlo k malej kolízii, no, našťastie, nič vážne sa nestalo.
Ďalšou novinkou bolo štartovné 3 eurá. Pre prítomných bolo pripravené občerstvenie, čo ocenili naozaj všetci. Kto vyhladol alebo vysmädol, prišiel si na svoje. Veľká vďaka patrí sponzorom, ktorí poskytli naozaj pestré a kvalitné ceny pre víťazov: SMZ, a. s. JELŠAVA, Šport Rysy, PHOENIX ZEPPELIN, REKOS, s.r.o. , SLOVMAG, a. s. LUBENÍK , Vladimír Beňo, STROJKOV, Mitrová Jolana, M - M - Servis, Ing. Ľubomír KNOPP.
Celkovo sa do turnaja prihlásilo 7 žien a 48 mužov.
V prvej mužskej kategórii do 22 rokov sa súťažilo v troch podskupinách. Hráči boli pripravení veľmi kvalitne, každú chybu a zaváhanie súper hneď využil vo svoj prospech. Po vyrovnaných súbojoch sú výsledky nasledovné:
1. Jaroslav Siman (Revúca)
2. Ján Ružiak (Revúca, časť Revúčka)
3. Róbert Rogos, ml. (Revúca)
V druhej, najpočetnejšej kategórii, súťažilo až 20 mužov v štyroch podskupinách. Bolo to náročné, pretože tu bolo množstvo vynikajúcich hráčov, ktorí by mohli konkurovať aj profesionálom. Ani v tejto kategórii neostane putovný pohár u nás, ale poputuje do Hnúšte, odkiaľ pochádza víťaz Lukáš Koncz.
Na druhom mieste sa umiestnil minuloročný víťaz Emil Šmelko a bronz získal „Dlholúšan“ Tibor Fazekaš. V kategórii nad 50 rokov sme mali len dvoch pánov - úspešnejší bol Milan Kvetko, farby Muránskej Dlhej Lúky hájil strieborný Ján Hudák. Ako už bolo v úvode spomenuté, vlastnú kategóriu mali aj registrovaní hráči. Najúspešnejší bol Róbert Zacher, druhé miesto získal Róbert Rogos st. a bronz Jozef Kelich. Všetci traja úspešní súťažiaci sú z Revúcej.
Za nami je ďalší ročník stolnotenisového turnaja. Športovci predviedli svoje umenie, diváci povzbudzovali a potleskom odmenili športové správanie a peknú hru.
Veľa divákov sa dobre zabavilo a štartujúci si dobre zahrali s kvalitnými súpermi. Na mnohých hráčoch hlavne z našej obce bolo vidno účinok tréningov absolvovaných pred turnajom.
Sláva víťazom, česť porazeným! Ďakujeme a dovidenia o rok!
(Zdroj: Oficiálna stránka Muránskej Dlhej Lúky)
VÝSLEDKY 2. ROČNÍKA STOLNOTENISOVÉHO TURNAJA O POHÁR STAROSTU OBCE
{jcomments on}
































Už po tretíkrát sa 16. februára 2013 v sále kultúrneho domu v Muránskej Dlhej Lúke zišli priaznivci stolného tenisu. Konal sa tu totiž 2. ročník stolnotenisového turnaja o Putovný pohár starostu obce. Športové podujatie sa už pomaly, ale iste stáva tradičným a stále viac známym a populárnejším v širokom okolí. Už v predchádzajúcom ročníku „prekročil“ hranice nielen tejto obce, ale i okresu, ba i kraja. Aj v tomto roku zaregistrovali súťažiacich z Muránskej Dlhej Lúky, Nižnej Slanej,
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.