1. Ako hodnotíte sezónu 2016 – 2017?
V krátkej štvorročnej histórii klubu bola sezóna 2016/2017 našou najúspešnejšou. A - družstvo sa umiestnilo v 4. lige Gemer-Spiš na vynikajúcej 6. priečke a B-družstvo v najvyššej okresnej súťaži v 5. lige Gemer taktiež na 6. priečke. S oboma umiestneniami sme boli nadmieru spokojní.
2. V akom zložení pracuje výbor?
S.T.K. PLEŠIVEC (Stolnotenisový klub Plešivec) bol úspešne zaregistrovaný na MV SR dňa 30.7.2013 ako občianske združenie (nezisková organizácia). Najvyšším orgánom je členská schôdza, ktorá pozostáva zo všetkých členov združenia. Najvyšším výkonným orgánom je predsedníctvo, ktoré bolo zvolené v zložení Ing. František Nemčok, Ján Šofranko a Mgr. Ondrej Skokan. Štatutárom OZ je Ing. František Nemčok, ktorý je zároveň predsedom klubu.
3. S ktorými výsledkami nie ste spokojný?
Minulý ročník v 4. lige bol špeciálny novým systémom súťaže, ktorý bol zriadený z dôvodu reorganizácie najvyššej krajskej súťaže. 12 družstiev hralo jednokolovo každý s každým (buď doma alebo 
vonku) a po odohratí prvej časti sa tabuľka rozdelila na 2 skupiny a to o 1. - 6. miesto a o 7. - 12. My sme v prvej časti hrali vynikajúco, podávali sme kvalitné výkony a zaslúžene sme skončili napokon na 5. mieste. Pred sezónou sme boli považovaní za outsiderov súťaže aj z dôvodu dlhšej absencie Petra Oleára, ktorý bol po operácii nohy a nevedeli sme kedy sa vráti do kolotoča zápasov, ale napriek tomu bola sila nášho kolektívu ohromná a po skvelom úvode sme sa postupne stali čiernym koňom súťaže. Rozhodne sme chceli vyťažiť viac v derby zápasoch s Gemerskou Polomou a Rožňavou, kde sme napokon utrpeli dve tesné prehry 8:10. Ale po poslednom zápase v Spišských Vlachoch vypukla v našom družstve obrovská radosť. V nadstavbovej skupine o 1.- 6. miesto sme dali priestor aj hráčom, ktorí počas sezóny hrávali vo väčšine času v B - družstve. Tie výsledky už neboli také ideálne, možno došlo v našom družstve aj k vnútornému uspokojeniu z umiestnenia po prvej časti, ale nesmieme zabudnúť aj na silu, skvelú formu a kvalitu našich súperov. Čerešničkou na torte bola výhra s Rožňavou na ich palubovke.
4. Ako prebiehala príprava na nový ročník?
Tá príprava nebola taká ako sme si predstavovali, keďže viacero našich hráčov cestovalo a aj v súčasnosti cestuje ďaleko za pracovnými povinnosťami, tak preto sme intenzívnejšie začali trénovať až koncom augusta. Podarilo sa nám posilniť o skúseného Alexandra Balázsa st., čo považujem za najvýraznejšiu zmenu v našom kádri pre novú sezónu. Zúčastnili sme sa na turnaji v Harichovciach a napokon sme celý tréningový proces zavŕšili zorganizovaním 3. ročníka súťaže družstiev s názvom TOP TEAMS CUP 2017 kde sme sa v silnom súťažnom poli umiestnili na vynikajúcom 2. mieste. Počas leta sme nezabudli ani na našich fanúšikov a milovníkov stolného tenisu kde sa nám podarilo pre nich zorganizovať 3. ročník Turnaja neregistrovaných hráčov a to v kategóriách mužov, žien a detí.
5. Ktorý z hráčov podával najlepšie výkony?
Keďže hráme súťaž družstiev, tak v prvom rade sa chcem poďakovať všetkým hráčom za ich predvedené výkony počas minulej súťažnej sezóny. Sila je hlavne v kolektíve, čo vystihuje aj naše motto: "Šport nás spája". Našim najúspešnejším hráčom bol Peter Bakoš, ktorý počas celého ročníka podával vyrovnané výkony a bol našim ťahúňom v 4. aj 5. lige a preto zaslúžene získal honor najlepšieho hráča najvyššej okresnej súťaže. Napokon sa v krajskom rebríčku ocitli 4 hráči z nášho družstva, okrem spomínaného Petra Bakoša aj František Nemčok, Norbert Bakoš a Peter Oleár, čo bol vynikajúci výsledok pre náš klub.
6. Ako hodnotíte vstup do novej súťažnej sezóny 2017/2018 ?
V 4. lige sme do súťaže vstúpili 2 výhrami a to v Krompachoch (SNV) a doma s Máriou Hutou (GL) a tak sme sa ocitli na líderskej pozícii. Potom prišla tesná prehra v derby zápase v Jablonove 8:10, kde o troch bodoch pre domácich rozhodlo aj nešťastné moje zranenie, kde som si natiahol lýtkový sval a tak som zápas v poslednom kole musel žiaľ zaskrečovať. Zranenie si vyžiada oddych na niekoľko týždňov. V poslednom odohranom 4. kole sme doma privítali Spišské Vlachy, kt. sme napokon tesne zdolali 10:8. V súčasnosti sa nachádzame na 4. priečke s 1 bodovým mankom na lídra z Letanoviec, čo považujem za vynikajúci vstup do nového súťažného ročníka. Vo vynikajúcom svetle sa ukazuje Szilárd Drenko a skvelé výkony podáva opäť Peter Bakoš. V tesnom závese sekundujú Peter Oleár a Norbert Bakoš.
Naše B - družstvo svoju sezónu odštartovalo v 5. lige domácou výhrou proti Rakovnici, ale žiaľ v ostatnom čase sa nám až tak nedarí, kde sme zaznamenali dve prehry, a to v Dobšinej a v domácom zápase proti Honciam.
Na záver by som sa chcel poďakovať našim rodinám, fanúšikom, obecnému zastupiteľstvu a Obci Plešivec, ZŠ Plešivec s vyučovacím jazykom slovenským a všetkým podnikateľským subjektom a fyzickým osobám, ktorí nám darovali 2%. Bez podpory všetkých si fungovanie nášho klubu neviem predstaviť, a preto sa nemalou mierou podieľajú na úspešnosti nášho klubu, za čo im vyslovujem jedno veľké ĎAKUJEM!
| Konečná tabuľka 6. ligy | Konečná tabuľka 4. ligy | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
Pripravil: Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.