1. Ako hodnotíte sezónu 2016 – 2017?
V krátkej štvorročnej histórii klubu bola sezóna 2016/2017 našou najúspešnejšou. A - družstvo sa umiestnilo v 4. lige Gemer-Spiš na vynikajúcej 6. priečke a B-družstvo v najvyššej okresnej súťaži v 5. lige Gemer taktiež na 6. priečke. S oboma umiestneniami sme boli nadmieru spokojní.
2. V akom zložení pracuje výbor?
S.T.K. PLEŠIVEC (Stolnotenisový klub Plešivec) bol úspešne zaregistrovaný na MV SR dňa 30.7.2013 ako občianske združenie (nezisková organizácia). Najvyšším orgánom je členská schôdza, ktorá pozostáva zo všetkých členov združenia. Najvyšším výkonným orgánom je predsedníctvo, ktoré bolo zvolené v zložení Ing. František Nemčok, Ján Šofranko a Mgr. Ondrej Skokan. Štatutárom OZ je Ing. František Nemčok, ktorý je zároveň predsedom klubu.
3. S ktorými výsledkami nie ste spokojný?
Minulý ročník v 4. lige bol špeciálny novým systémom súťaže, ktorý bol zriadený z dôvodu reorganizácie najvyššej krajskej súťaže. 12 družstiev hralo jednokolovo každý s každým (buď doma alebo 
vonku) a po odohratí prvej časti sa tabuľka rozdelila na 2 skupiny a to o 1. - 6. miesto a o 7. - 12. My sme v prvej časti hrali vynikajúco, podávali sme kvalitné výkony a zaslúžene sme skončili napokon na 5. mieste. Pred sezónou sme boli považovaní za outsiderov súťaže aj z dôvodu dlhšej absencie Petra Oleára, ktorý bol po operácii nohy a nevedeli sme kedy sa vráti do kolotoča zápasov, ale napriek tomu bola sila nášho kolektívu ohromná a po skvelom úvode sme sa postupne stali čiernym koňom súťaže. Rozhodne sme chceli vyťažiť viac v derby zápasoch s Gemerskou Polomou a Rožňavou, kde sme napokon utrpeli dve tesné prehry 8:10. Ale po poslednom zápase v Spišských Vlachoch vypukla v našom družstve obrovská radosť. V nadstavbovej skupine o 1.- 6. miesto sme dali priestor aj hráčom, ktorí počas sezóny hrávali vo väčšine času v B - družstve. Tie výsledky už neboli také ideálne, možno došlo v našom družstve aj k vnútornému uspokojeniu z umiestnenia po prvej časti, ale nesmieme zabudnúť aj na silu, skvelú formu a kvalitu našich súperov. Čerešničkou na torte bola výhra s Rožňavou na ich palubovke.
4. Ako prebiehala príprava na nový ročník?
Tá príprava nebola taká ako sme si predstavovali, keďže viacero našich hráčov cestovalo a aj v súčasnosti cestuje ďaleko za pracovnými povinnosťami, tak preto sme intenzívnejšie začali trénovať až koncom augusta. Podarilo sa nám posilniť o skúseného Alexandra Balázsa st., čo považujem za najvýraznejšiu zmenu v našom kádri pre novú sezónu. Zúčastnili sme sa na turnaji v Harichovciach a napokon sme celý tréningový proces zavŕšili zorganizovaním 3. ročníka súťaže družstiev s názvom TOP TEAMS CUP 2017 kde sme sa v silnom súťažnom poli umiestnili na vynikajúcom 2. mieste. Počas leta sme nezabudli ani na našich fanúšikov a milovníkov stolného tenisu kde sa nám podarilo pre nich zorganizovať 3. ročník Turnaja neregistrovaných hráčov a to v kategóriách mužov, žien a detí.
5. Ktorý z hráčov podával najlepšie výkony?
Keďže hráme súťaž družstiev, tak v prvom rade sa chcem poďakovať všetkým hráčom za ich predvedené výkony počas minulej súťažnej sezóny. Sila je hlavne v kolektíve, čo vystihuje aj naše motto: "Šport nás spája". Našim najúspešnejším hráčom bol Peter Bakoš, ktorý počas celého ročníka podával vyrovnané výkony a bol našim ťahúňom v 4. aj 5. lige a preto zaslúžene získal honor najlepšieho hráča najvyššej okresnej súťaže. Napokon sa v krajskom rebríčku ocitli 4 hráči z nášho družstva, okrem spomínaného Petra Bakoša aj František Nemčok, Norbert Bakoš a Peter Oleár, čo bol vynikajúci výsledok pre náš klub.
6. Ako hodnotíte vstup do novej súťažnej sezóny 2017/2018 ?
V 4. lige sme do súťaže vstúpili 2 výhrami a to v Krompachoch (SNV) a doma s Máriou Hutou (GL) a tak sme sa ocitli na líderskej pozícii. Potom prišla tesná prehra v derby zápase v Jablonove 8:10, kde o troch bodoch pre domácich rozhodlo aj nešťastné moje zranenie, kde som si natiahol lýtkový sval a tak som zápas v poslednom kole musel žiaľ zaskrečovať. Zranenie si vyžiada oddych na niekoľko týždňov. V poslednom odohranom 4. kole sme doma privítali Spišské Vlachy, kt. sme napokon tesne zdolali 10:8. V súčasnosti sa nachádzame na 4. priečke s 1 bodovým mankom na lídra z Letanoviec, čo považujem za vynikajúci vstup do nového súťažného ročníka. Vo vynikajúcom svetle sa ukazuje Szilárd Drenko a skvelé výkony podáva opäť Peter Bakoš. V tesnom závese sekundujú Peter Oleár a Norbert Bakoš.
Naše B - družstvo svoju sezónu odštartovalo v 5. lige domácou výhrou proti Rakovnici, ale žiaľ v ostatnom čase sa nám až tak nedarí, kde sme zaznamenali dve prehry, a to v Dobšinej a v domácom zápase proti Honciam.
Na záver by som sa chcel poďakovať našim rodinám, fanúšikom, obecnému zastupiteľstvu a Obci Plešivec, ZŠ Plešivec s vyučovacím jazykom slovenským a všetkým podnikateľským subjektom a fyzickým osobám, ktorí nám darovali 2%. Bez podpory všetkých si fungovanie nášho klubu neviem predstaviť, a preto sa nemalou mierou podieľajú na úspešnosti nášho klubu, za čo im vyslovujem jedno veľké ĎAKUJEM!
| Konečná tabuľka 6. ligy | Konečná tabuľka 4. ligy | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
Pripravil: Ing. Štefan Tomášik
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).