Na 90. ročníku Medzinárodného maratónu v Košiciach štartovalo v rôznych kategóriách takmer 10 tisíc športovcov a športovkýň. Medzi nimi sme v hlavnej kategórii medzi mužmi zaznamenali aj pretekárov z Gemera. Nezaradili sa svojimi výkonmi medzi popredných pretekárov, ale našli sme ich medzi plejádou ostatných, ktorí maratónsky beh na 42195 m berú ako doplnok k zdravému životnému štýlu. Preto je vhodné ich aj na stránke Maj Gemer spomenúť tak, ako dobehli do cieľa. Na 161. mieste skončil Adrian Dovala z Drnavy časom 3:10:54 hod. Za ním sme zaregistrovali v cieli na 270. mieste Jozef Palkovács z Rimavských Janoviec časom 3:21:07 hod., na 514. Jozef Sedlák z Revúcej, časom 3:36:25 hod. Na 837. mieste skončil Viktor Molnár z Rimavskej Soboty časom 3:58:01 hod., 981. Ivan Tomasik z Vyšnej Slanej dosiahol čas 4:10:37 hod. Na 1084 mieste sa umiestnil Peter Jánošík z Rákoša časom 4:19:13. Miroslav Gallo, ktorý štartoval za BK Turbo Gemer obsadil 1089. miesto časom 4:19:34 hod. Petra Polláka zo Slavošoviec sme zaznamenali v cieli na 1275 mieste časom4:53:49 hod. Medzi ženami sme nenašli žiadne zastúpenie z Gemera. Pre úplnosť dodajme, že víťaz medzi mužmi Korir Patrick Kiptanui z Kene dosiahol v tomto ročníku MMM čas 02:09:36 hod.
V disciplíne polmaratón muži dosiahli Gemerčania tieto výsledky:
93. Norbert Bukovič (Nika WRC Rožňava) 1:28:15 hod.,
156. Marian Varga (LK VD Dobšiná) 1:32:37
166. Juraj Husár (Ml. Dobšiná) 1:33:01
286. Benjamin Bačo (Brzotín) 1:38:46
296. Peter Fafrák (Rožňava) 1:39:08
345. Marian Šesták (Rimavská Sobota) 1:40:37
783. Roman Hubert (Rimavská Sobota) 1:52:33
786. Roman Antal (Revúca) 1:52:41
1530. Ondrej Slabej (Revúca) 2:20:04
1531. Stanislav Levrinc (Rochovce) 2:24:40
1666. Tibor Klein (Dobšiná) 3:42:19.
Víťazný čas 1:09:04 dosiahol Tibor Sahajda z Raslavíc, zo žien bola najlepšia Katarína Berešová z TJ Obal servis Košice časom 1:14:31 hod.
Polmaratón – ženy Gemerčanky:
20. Marta Smereková (LK VD Dobšiná) 1:38:31
59. Katarína Vargová (LK VD Dobšiná) 1:48:17
343. Erika Lajgútová (Tornaľa) 2:13:14 hod.
Na Medzinárodnom maratóne mieru v Košiciach si 6. októbra 2013 zabehol polmaratónsku trať aj Stanislav Levrinc z Rochoviec. Ako sa zdôveril, nie je ani maratónec, ani pretekár. Má už 45 rokov a preto sa na tento svoj prvý krok pripravoval tri mesiace, za ktoré schudol 20 kilogramov. Jeho motiváciou bolo v jednom kuse prebehnúť trať polmaratónu. To sa mu aj podarilo. Dosiahol čas, ako už vyššie spomíname, 2:24:40 hod a za najlepším zaostal vyše hodiny. Obsadil síce 1561. miesto, ale i tak mal úžasný pocit z toho, že dobehol a splnil svoj cieľ v úplnej pohode. Po prvýkrát tak pokoril hranicu 21 kilometrov od štartu do cieľa. Má sa teda čím pochváliť. Jeho prvými obdivovateľmi bol syn a manželka, ako to vidieť aj z jeho videa, ktoré nám poslal. Dôkaz o tomto počine mu bude pripomínať v podobe medaile z 90. ročníka MMM 2013 v Košiciach. "Obdivujem maratóncov a prajem im veľa športových a osobných úspechov," povedal na záver. Ku gratulantom sa pripája aj stránka Maj Gemer!
OBRÁZKY St. LEVRINCA Z ROCHOVIEC Z JEHO PRVÉHO POLMARATÓNU V KOŠICIACH
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.