poslať prihlášky do 7. septembra t.r. Na turnaj sa už prihlásili boccisti zo Slovenska, Maďarska, Poľska a Chorvátska.
Boccia je paralympijský šport, založený na princípe hádzania lôpt na cieľ. Hrá sa s mäkkými koženými loptami plnenými sypkým materiálom. Boccia je určená pre všetkých bez rozdielu: zdravých, mentálne postihnutých, seniorov, deti, ťažko telesne postihnutých, pričom je zaujímavá tým, že stiera hranice dané zdravotným hendikepom a všetci účastníci môžu medzi sebou hrať rovnocennú hru.
V turnaji súťažia 3-členné tímy, pozostáva zo skupinovej a finálovej fázy. Účastnícky poplatok je 15,- € na tím. Je zabezpečený obed a občerstvenie. Športová hala je vybavená bezbariérovo. V prípade záujmu o ubytovanie v Rožňave a okolí kontaktujte organizátora súťaže.
Na turnaj pozývame aj zástupcov miestnych úradov a firiem. Príďte podporiť svojou účasťou šport boccia a dozvedieť sa viac o tomto paralympijskom športe.
Zároveň vyzývame sponzorov, ktorí by chceli podujatie podporiť, aby kontaktovali organizátorov. Ďakujeme za akúkoľvek formu podpory.
Podrobnejšie informácie o turnaji nájdete v priložených informačných materiáloch: plagát, propozície, herný systém, mapky. Kontakt na organizátora: , alebo kontaktujte organizátora na +421 949 737 543.
Viac informácií nájdete na stránke turnaja: http://www.parahry.sk/boccia-roznava-2016/.
Teším sa na vašu účasť.
Ondrej Bašták Ďurán
riaditeľ turnaja
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-