Slánske Sedlo a Sedlo Harová do Muránskej Zdychavy. 
My - peší, sme sa odviezli autobusom do Sedla Javorinka, odtiaľ sme pokračovali cez Severnú Lúku na chatu Janka, kde nás čakalo občerstvenie v podobe teplého čaju, pre dospelých aj s rumom, deti dostali perník a na zahryznutie sa tiež rozdávali škvarkové pagáče.
Počasie bolo toho roku všelijaké, aj snežilo, aj pršalo, aj všetko dokopy, ale náladu to nikomu nepokazilo, ba práve naopak. Cesta bola veselá, sprevádzaná vravou a smiechom, nevadila nám ani hmla, ani mrcha čas, ani zasnežený chodník, po ktorom sa miestami šlo ozaj sťažka kvôli bohatej snehovej prikrývke. 
Po malom občerstvení na chate Janka bola možnosť výstupu na najvyšší vrch Slovenského Rudohoria  - na Stolicu (1476 m n. m.), na čo sa tento ročník odvážilo len pár turistov, keďže snehu bolo vyše kolien - niže pása, preto sme sa radšej pobrali smerom k cieľu do Karafovej, kde mali čakať autobusy rozvážajúce ľudí do Revúcej. Nakoľko však boli cesty pre snehové mantinely úzke, slabo odpratané a neustále husto snežilo, autobus sa  až do Karafovej nedostal, takže naše kroky smerovali ďalej, až do Muránskej Zdychavy. Odtiaľ bol zvoz do Revúcej, kde sa v jedálni Základnej školy I. B. Zocha podával vynikajúci guláš. Kto chcel, dostal aj dupľu.
Dovolím si skonštatovať, že aj tento ročník dopadol skvele a splnil naše očakávania príjemne strávenej soboty. Ako povedal môj priateľ: „Trasa stále rovnaká, ale zážitky sú vždy nové,“ a preto sa už teraz môžeme tešiť na budúcoročný XIII. ročník prechodu Stolickými vrchmi. Určite sa tam stretneme, priatelia!
Martina Rusnáková
Foto: Dušan Hrbál

{jcomments on}