Turistika (101)
Gemerské rozhľadne a vyhliadkové veže (2) – okres Rimavská Sobota
Napísal(a) MM
Gemer sa nachádza v srdci krásnej prírody, preto za pekného a slnečného počasia čoraz viac ľudí mieri do prírody na dlhšie prechádzky, ktoré môžu byť zakončené krásnym výhľadom na okolité hory a krajinu. Okrem prírodných rozhľadní, ktoré sú prakticky na každom vyvýšenom bode, je vybudovaných aj niekoľko samostatne stojacich rohľadní a vyhliadkových veží, ktoré ponúkajú jedinečný pohľad na našu krajinu z výšky. Každá rozhľadňa alebo vyhliadková veža je verejnosti prístupná stavba s vyhliadkovým priestorom nad úrovňou okolitého terénu a porastu, najčastejšie umožňujúca panoramatický 360° rozhľad. Zvyčajne tu nájdete informácie o ich výške, polohe, ale aj o tom z akého materiálu sú a kedy boli postavené a bývajú tu aj mapy okolia. Prinášame krátke informácie o takýchto miestach v okrese Rimavská Sobota.
Gemerské rozhľadne a vyhliadkové veže (1) – okres Rožňava a Revúca
Napísal(a) MM
Gemer sa nachádza v srdci krásnej prírody, preto za pekného a slnečného počasia čoraz viac ľudí mieri do prírody na dlhšie prechádzky, ktoré môžu byť zakončené krásnym výhľadom na okolité hory a krajinu. Okrem prírodných rozhľadní, ktoré sú prakticky na každom vyvýšenom bode, je vybudovaných aj niekoľko samostatne stojacich rohľadní a vyhliadkových veží, ktoré ponúkajú jedinečný pohľad na našu krajinu z výšky. Každá rozhľadňa alebo vyhliadková veža je verejnosti prístupná stavba s vyhliadkovým priestorom nad úrovňou okolitého terénu a porastu, najčastejšie umožňujúca panoramatický 360° rozhľad. Zvyčajne tu nájdete informácie o ich výške, polohe, ale aj o tom z akého materiálu sú a kedy boli postavené a bývajú tu aj mapy okolia. Ako dobrý tip na výlet prinášame krátke informácie o takýchto miestach v okrese Rožňava a Revúca.
Fašiangový výstup na Flós absolvovali nielen turisti, ale aj dievčatá v krojoch a vyparádené kone
Napísal(a) Lillian Bronďošová
Obec Gemerská Poloma a 0Z Gemerskej Polomy v sobotu 8. februára 2025 organizovali 2. ročník fašiangového turistického výstupu na Flós. Bezmála 80 turistov z celého okresu absolvovalo 15 kilometrovú trasu spestrenú jazdou na rebriňáku a na koňoch. Na Flóse pri pomníku havárie vojenského lietadla zapálila kahanec najstaršia účastníčka výstupu, pani Emília Očkaíková. Takto sme si pripomenuli opäť tragédiu, ktorá sa stala v októbri v roku 1944.
Zbojnícky expres – jazda vláčikom po historickej trati regiónu Gemer
Napísal(a) MG
Vychutnajte si jazdu vláčikom po historickej trati, odkazujúc na slávne časy regiónu Gemer, nazývaným aj železné srdce Uhorska, v legendárnom zbojníckom prostredí s nádhernou prírodou Čertovej doliny. Neopísateľný zážitok, nádherné scenérie slovenskej prírody, či technické monumenty ako Čertov viadukt a viadukt Pod Dielom ponúka jazda zbojníckym expresom na trase: Rimavská Sobota – Rimavská Baňa – Hnúšťa – Tisovec – Tisovec-Bánovo – Zbojská a späť. Zbojnícky expres bude vypravený už túto sobotu 17. augusta 2024.
Na strednom Gemeri privítajú priaznivcov Klubu slovenských turistov na 14. stretnutí
Napísal(a) MG od
V rámci Európskeho dňa turistiky v dňoch 15. až 17. septembra v Revúcej a v Rákošskej Bani – Železníku sa uskutoční 14. stretnutie priaznivcov Klubu slovenských turistov. Podujatie je určené predovšetkým pre milovníkov prírody, priaznivcov relaxu v prírode, priaznivcov turistiky a cykloturistiky, ako aj montánnej turistiky. Práve vybrané územie stredného Gemera ponúka pre turistov veľmi dobré podmienky najmä na pešiu turistiku a cykloturistiku s množstvom značených trás. Nájdete tu unikátne historické a technické banské pamiatky alebo miestne múzeá. V stratených dedinkách objavíte čarovnú gemerskú vidiecku architektúru, kaštiele, kúrie, vzácne gotické kostolíky, ktoré sú súčasťou Gotickej cesty.
Obnovená jednosedačková lanovka z Dediniek na Geravy v Slovenskom raji znovu v prevádzke
Napísal(a) MG od
Jednosedačkovú lanovku z Dediniek na planinu Geravy v Slovenskom raji spustili do prevádzky 7. augusta 2023. Na slávnostnom otvorení prevádzky lanovky sa zúčastnili viacerí hostia: predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka, štátna tajomníčka Ministerstva dopravy SR Katarína Bruncková, výkonná riaditeľka KRT Lenka Vargová Jurková, starosta obce Dedinky Milan Červenka a ďalší hostia. Dnes už legendárna lanovka na Geravy je aktuálne jedinou funkčnou jednosedačkovou lanovkou na Slovensku. Prevádzka lanovky na Dedinkách bola po dvoch rokoch výstavby prvýkrát spustená v decembri 1970. Vyše tridsať rokov prevážala turistov z obce Dedinky na planinu Geravy a ročne ju využívalo v priemere 15 000 ľudí. Prevádzku lanovky z obce ukončili pre technickú nespôsobilosť v roku 2012. Lanovka, ktorú pred tromi rokmi začala obnovu a zmodernizovala Transporta Chrudim, má dĺžku takmer 2000 metrov. Inestícia do nej vložená predstavuje 500 000 eur.
K rozvoju cykloturistiky v Hnúšti a okolí prispeje rozšírenie ponuky cyklopožičovne
Napísal(a) V. Brádňanský
Mesto Hnúšťa rozšírilo ponuku požičovne bicyklov, čo spolu s tradičným cyklobusom sprístupňuje historické, banícke a prírodné atraktivity domácim obyvateľom, ale aj návštevníkom takmer zabudnutého, ale malebného regiónu Gemer – železného srdca Slovenska.
Pred blížiacou sa letnou turistickou sezónou mesto Hnúšťa v spolupráci s oblastnou organizáciou cestovného ruchu Gemer nadväzuje na trend rastu dopytu po cykloturistike modernizáciou a rozšírením „vozového parku“ cyklopožičovne, ktorú prevádzkuje. Očakáva, že trend záujmu o cykloturistiku, ako to vidíme v mnohých zahraničných destináciách, bude po situácii s COVID-19 ešte narastať.
Zanieteným a skalným turistom Zimného prechodu Stolickými vrchmi prialo krásne slnečné počasie
Napísal(a) Ing. I. Kvetko
Zimný prechod Stolickými vrchmi sa koná každý rok, od roku 2001 v prvú februárovú sobotu už 19 rokov. Prechod pripravuje Mesto Revúca v spolupráci s Lesmi SR, š. p. Odštepným závodom Revúca a Klubom slovenských turistov Dúbrava.
V sobotu 1. februára 2020 vítalo zanietených a skalných turistov krásne slnečné počasie. Zraz bol pred supermarketom, kde na štart jednotlivých trás vyviezlo turistov päť plných autobusov. Organizátori pripravili pre účastníkov prechodu 2 pešie trasy a 2 trate pre bežkárov, ktoré boli zrušené pre nedostatok snehu. Pešie trasy sú nenáročné s miernym stúpaním, vhodné aj pre menej zdatných a rodiny s deťmi.
Skalisko na hôľnatom vrchole Volovca v novom roku privítalo 800 turistov
Napísal(a) Ing. Nataša Vjesztová
Rožňava 7.1.2020 – Prvá januárová sobota patrila turistom a priateľom prírody, ktorí sa už po 42. krát vydali na novoročný výstup na vrch Volovec (Skalisko). Organizátorom tohto tradičného a čím ďalej viac obľúbeného podujatia bol Klub slovenských turistov Rožňava, mesto Rožňava a obec Čučma. Pre turistov bola zabezpečená mimoriadna autobusová doprava, ktorú mohli využiť na prevoz z Rožňavy na začiatok trasy výstupu do obce Čučma a späť. Turisti mali opäť možnosť získať odznak a účastnícky list za poplatok 3,- eurá, ktorý zahŕňal aj prepravu. Niekoľko turistov si zvolilo vlastnú trasu smerom od Podsúľovej, Úhornianskeho sedla, alebo od obce Betliar. Obľúbenosť tohto výstupu potvrdzuje aj skutočnosť, že podľa odhadov organizačného výboru sa ho tentokrát zúčastnilo približne 800 ľudí.
Výstup na Železník začína v Rákošskej Bani, miestnej časti obce Rákoš
Napísal(a) Július Pavelko
Po nultom ročníku Výstupu na Železník v roku 2017, ktoré organizovalo Občianske združenie Rákošská cächa so sídlom v Rákošskej Bani v spolupráci TO KST Dúbrava Jelšava, a ktorého i napriek zlému počasiu sa zúčastnilo 45 účastníkov, sa organizátori rozhodli pokračovať v tejto akcii. Po skúsenostiach z minulého roku sa organizátori tejto akcie rozhodli, že 1. ročník Výstupu na Železník presunú o mesiac skôr, a tak 13.10 2018 nadišiel ten správny čas na začatie peknej tradície v okolí vrchu Železník, ktorého súčasťou je nielen pekná príroda, ale i bohatá banská história. Výstup začína v miestnej časti obce Rákoš, v Rákošskej Bani, nielen preto, že tam má sídlo Občianske združenie, ale aj preto že je to oblasť, kde pred 120 rokmi bol najväčší rozmach baníctva v okolí,
Viac...
Takýto bol náš 1. ročník Výstupu na Železník
Napísal(a) Július Pavelko
Po nultom ročníku Výstupu na Železník v roku 2017, ktorý organizovalo Občianske združenie Rákošská cächa so sídlom v Rákošskej Bani v spolupráci s TO KST Dúbrava Jelšava, a ktorého i napriek zlému počasiu sa zúčastnilo 45 účastníkov, sa organizátori rozhodli pokračovať v tejto akcii. Po skúsenostiach z minulého roku sa organizátori tejto akcie rozhodli, že 1. ročník Výstupu na Železník presunú o mesiac skôr, a tak 13.10. 2018 nadišiel ten správny čas na začatie peknej tradície v okolí vrchu Železník, ktorého súčasťou je nielen pekná príroda, ale i bohatá banská história. Výstup začína v miestnej časti obce Rákoš, v Rákošskej Bani, nielen preto, že tam má sídlo Občianske združenie, ale aj preto, že je to oblasť, kde pred 120 rokmi bol najväčší rozmach baníctva v okolí,
Sirkovanci vystúpili v prvú aprílovú sobotu na vrch Železník
Napísal(a) JUDr. Ján Frák
Prvú aprílovú sobotu dňa 7.4.2018 občianske združenie „Sirkovanci“ v spolupráci s obcou Sirk usporiadalo „Výstup na vrch Železník“. Z obce Sirk sme sa presunuli motorovými vozidlami do obce Rákoš, kde nás privítal predseda občianskeho združenia „Rákošská Cächa“ pán Július Pavelko. Julko nás oboznámil s trasou, ktorá bola pred nami, ako aj s krásami prírody, ktoré uvidíme cestou a zároveň bol naším sprievodcom počas celého výstupu. Prvá zastávka bola pri otvoroch do podzemia, kde v bývalých banských dielach zimujú netopiere, Podkovár južný a Lietavec sťahovavý. Odtiaľ sme kráčali po žltej značke prevažne lesnatým terénom až na vrchol Železník. Po hrebeni sme pokračovali k lokalite zvanej „Kráľov dvor“ a objektívom našich fotoaparátov
Po modrej značke viedla zo Silice do Jovíc prvá jarná turistická akcia
Napísal(a) Martin Markušovský
Za pekného slnečného počasia sa v sobotu 24.3.2018 na autobusovej stanici v Rožňave stretlo cca150 turistov. Účastníci boli z blízkeho okolia, ale aj z Košíc a Spišskej Novej Vsi. Autobusy nás vyviezli do obce Silica, kde sme zahájili prvú jarnú turistickú akciu. Trasa viedla modrou turistickou značkou na Lukáčovu bučinu. Zastavili sme sa aj pri priepasti Malá Žomboj (-142 m), pri ktorej je postavená vyhliadková terasa. Z Lukáčovej bučiny turisti pokračovali novovybudovaným chodníkom na Brzotínsku skalu, za čo patrí vďaka rožňavským značkárom z Klubu slovenských turistov. Z Brzotínskej skaly sú pekné výhľady na Rožňavskú kotlinu a hrebeň Slovenského rudohoria a časť Plešiveckej planiny. Z vyhliadky sme zostúpili do obce Jovice, kde bola akcia ukončená.
Jubilejný 40. ročník Prechodu Muránskou planinou aj s priateľmi z družobného mesta Fryšták
Napísal(a) Jozef Kubaško
Jubilejného 40. ročníka Prechodu Muránskou planinou, ktorý sa uskutočnil 10. februára 2018, sa opäť zúčastnili aj naši priatelia z družobného mesta Fryšták so starostom Mgr. Lubomírom Doležalom s manželkou. Spolu s nimi sme sa zastavili na Veľkej Lúke pri p. Erike Homolovej, kde sme si uctili pamiatku poslanca obecného zastupiteľstva a člena ZO SZPB Muráň Ing. Mgr. Svetoslava Albíniho a následne sme sa presunuli vozom ťahaným koníkmi na záložné letisko Tri duby, kde sme položili veniec na počesť oslobodenia obce Muráň. Po výbornom guľáši si každý účastník vyzdvihol pekné tričko s magnetkou a kalendárom, ktorý mu bude pripomínať jubilejný 40. ročník Zimného prechodu Muránskou planinou.

































Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, neskôr na právnickej akadémii v Košiciach. Pôsobil ako praktikant na banskom úrade v Sedmohradsku, od 1891 banský komisár v Banskej Bystrici, od 1896 hlavný banský komisár na Ministerstve financií v Budapešti. Významným podielom sa zúčastnil na príprave banských zákonov a na organizovaní banskej administratívy. Venoval sa najmä problémom banského práva, je autorom početných štúdií uverejňovaných v odborných časopisoch. Vydával ročenku banského a hutníckeho priemyslu, v r. 1899 – 1903 bol hovorcom odbornej komisie pre prípravu banských zákonov.. -MM-
Do školy chodil Brzotíne, potom v Dobšinej, Prešove a Kežmarku, kde študoval filozofiu, logiku, metafyziku a teológiu. Vyštudoval právo v Bratislave a Győri, pracoval ako právnik v advokátskej kancelárii v Prešove a v Pešti. V novembri 1773 sa usadil v Rožňave a pracoval ako praktizujúci právnik, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (Vác, dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal ho založiť v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval by mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Študoval na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, kde v roku 1962 maturoval. Pôsobil v Revúcej, v rokoch 1964 – 1968 ako majster odborného výcviku na Lesníckom odbornom učilišti, 1968 – 1977 ako organizačný a vedúci pracovník Domu kultúry, od roku 1977 až do odchodu do dôchodku ako vedúci referent propagácie podniku Lykové textilné závody. Sústavne sa venoval kultúrnemu a literárnohistorickému výskumu Revúcej a Gemera, organizovaniu divadelného, kultúrno-spoločenského a športového života, zhromažďovaniu fotodokumentácie. Je autorom mnohých časopiseckých článkov a mnohých rozsiahlych monografických prác o Revúcej a jej dejateľoch. -MM-
Po ľudovej škole v Rovňanoch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite v Bratislave. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších publikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
V roku 1954 zmaturoval v Rimavskej Sobote a začal študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde neskoršie na Katedre algebry a teórii čísiel pracoval až do konca života. Venoval sa najmä teórii grafov a teórii čísiel a k tejto téme napísal priekopnícke práce, ktoré majú bohatú odozvu nielen slovenských, ale prevažne zahraničných matematikov. Vydal okolo 20 publikácií a tiež pripravil niekoľko televíznych scenárov zameraných na popularizáciu matematiky. Bol spoluzakladateľom časopisu Matematické obzory a šéfredaktorom časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae. Mnoho energie venoval aj mladým talentovaným študentom. -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Ako uhorský politik bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. -MM-
Študoval v Bratislave, Revúcej a Rožňave, kde maturoval. Po štúdiu pedagogiky a psychológie na Vysokej škole padagogickej v Bratislave pôsobil ako učiteľ vo Vernári a v Poprade. Počas 2. svetovej vojny účastník ilegálneho protifašistického hnutia, bojoval pri Telgárte a v oblasti Magurka a Muránska planina. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, v rokoch 1959 – 1966 bol riaditeľom Výskumného ústavu pedagogického, do roku 1979 pôsobil na Katedre pedagogiky FFUK v Bratislave. Zároveň bol členom viacerých pedagogických spoločností. Zaoberal sa dejinami pedagogiky, didaktikou, teóriou výchovy, riadenia a organizácie školstva. Vydal niekoľko odborných monografií, publikoval najmä v časopisoch Jednotná škola a Pedagogika. Za účasť v SNP a za pedagogickú činnosť bol viackrát vyznamenaný, naposledy Medailou J. A. Komenského a Zlatou medailou UK. -MM-
Absolvovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Neskôr študovala keramiku na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dominantným materiálom v jej prácach bola oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií. Patrí medzi popredné osobnosti slovenského sochárstva, venovala sa tvorbe plastík (soška Igrica, udeľovaná ako cena za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu), pomníkov i pamätníkov (Samuel Jurkovič), považuje sa za zakladateľku moderného šperku u nás (brošne, prívesky, ihlice, amulety). Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM. Vystavovala v mnohých krajinách sveta a jej diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií i prestížnych zberateľských inštitúcií. Je nositeľkou viacerých vyznamenaní. -MM-
Základnú školu vychodil v Tisovci. Študoval v Kežmarku, v Bratislave a v Jene. V rokoch 1845 –1847 bol učiteľom a evanjelickým kaplánom v Ratkovej. Od roku 1847 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Spolu s A. H. Škultétym a Š. M. Daxnerom zapísal množstvo zozbieraných slovenských ľudových rozprávok do takzvaného Codexu tisovského, ktorý dlho patril medzi základné pramene pri vydávaní ľudových rozprávok. Spolu s A. H. Škultétym vydával zábavník Zornička, priekopnícke dielo v našej literatúre pre mládež. Tu publikoval množstvo vlastných próz i básní, určených deťom. Samostatné knižné vydania ním zozbieraných a upravených rozprávok vyšli až posmrtne v rokoch 1904 až 1924. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má umiestnenú bustu. -MM-
Základné vzdelanie získal v Dobšinej a Rožňave, potom sa učil za obchodníka. Dôstojník uhorskej domobrany, krátko banský podnikateľ, od roku 1884 mestský policajný kapitán v Dobšinej. Významný predstaviteľ Uhorského karpatského spolku, ktorého jednou z vedeckých činností bolo objavovanie a výskum jaskýň. Spolu s Andrejom Megom a Eugenom Ruffinyim v roku 1870 objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu. -MM-
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a od roku 1793 v Klenovci. Je autorom publikácie Česko-slovenská gramatika – liternica (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované pozdravné prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších evanjelických kňazov. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie a príbehy zo súčasného života. -MM-