Navliekanie ihlou, strapce a obrusy, navliekanie na drôt, koráliková výšivka, tkanie na krosnách – všetko techniky nie každému veľmi známe. Mňa osobne zaujala technika tkania na krosnách. Keď som Vás pozvala do knižnice, aby sme sa spoločne porozprávali o Vašej najnovšej činnosti, ako prvé ma zaujali malé krosná a hneď som si v mysli vybavila koberce domácej výroby. Ale krosná a koráliky? Myslím, že zatiaľ nie veľa ľudí z našej obce vie o tomto malom zázraku.
Sú to miniatúrne krosná (tkací stav), ktorý som si dala vyrobiť podľa predlohy jednému šikovnému majstrovi z našej obce. Každý si vie predstaviť krosná, základ je tkanina a dobre natiahnutá osnova. Dĺžka osnovy sa rovná dĺžke hotového výrobku (napr. náramku, náhrdelníka). Ďalej potrebujem kvalitné nite, koráliky rôznych farieb a špeciálnu ihlu (dlhá a tenučká). Pri tejto práci treba veľa trpezlivosti, pevné ruky, dobrý zrak a nedať sa odradiť začiatočným neúspechom (nepodarkom). Inšpirujem sa našimi regionálnymi vzormi, ktoré čerpám z výšiviek mojej mamy (uteráky, pärtky, servietky). Finálny výrobok je náramok, náhrdelník alebo odevný doplnok.
Nástroje, pomôcky a materiály – veľmi dôležitá súčasť pri práci s korálikmi, zrejme je veľmi potrebné si aj všetko dobre vopred premyslieť, aby bolo na čo sa dívať a obdivovať. Iste sa nejaké pomôcky nájdu aj v každej domácnosti a nie je potrebné vyhľadávať špecializované predajne, alebo nájsť dobre zručného kamaráta.
Koncovky zipsov, karabinky na kľúče ozdobí zvieratko, kvet z korálikov. Pri tejto práci potrebujem pevnú ruku, medený alebo včelársky drôtik, poprípade rybársky nylon, drobné koráliky rôznych farieb, veľkostí i tvarov. Začínam pracovať podľa predlôh, ktoré som si nazbierala z časopisov Praktická žena, Dorka a iné. Tu niečo prilepším alebo uberiem.
Náušnice, náramky, prívesky, spony a iné ozdobné predmety, ktoré ešte viac zvýraznia krásu každej malej dievčiny či dámy, iste zožnú veľký úspech u akejkoľvek ženy.
V tomto zimnom čase využívam dlhé večery na tieto práce. Nedávno som vytvárala vianočné ozdoby – stromčeky, zvončeky, anjelikov a iné. Vlastnoručne vyrobené ozdoby viac potešia ako kúpené. Svoj život som zasvätila práci s deťmi a svojou činnosťou som ich viedla k tvorivosti, dúfam, že im to ostane. Svojimi prácami poteším mojich známych. Niektoré moje práce inšpirované prírodou - motýle, ryby, rôzne chrobáčiky, kvety (snežienka, bleduľa, rôzne kytičky) sú vhodné ako doplnky k odevom.
Šikovnosť a vynaliezavosť našich žien a dievčat je neskutočne nadrozmerná. Pani Ružena Spišiaková nesklamala a opäť potvrdila kvality našich ženských rúk.
D. Červenáková
{gallery}/kultura/poloma/spisiakova{/gallery}
{jcomments on}
































Koráliky boli výrazom spoločenského statusu svojich nositeľov a predstavovali hnuteľný majetok, tiež sa s nimi obchodovalo a platilo. Dnes sú neodmysliteľnou súčasťou každej ženy, mladej slečny i malej parádnice. Putovaním za našimi šikovnými ženami v obci Gemerská Poloma sme stretli aj pani učiteľku, ktorá je milovníčkou práce s korálikmi a v súčasnosti sa špecializuje na prácu so zápinkami a korálikmi, tiež sklenené koráliky tká na krosnách, využíva pri práci aj drôtik. Svojimi šikovnými rukami vytvára náušnice, brošne, náramky, ozdoby... Všetko farebne zladené a dômyselne vypracované. Pani Ružena Spišiaková, ktorú poznajú deti zo školy ako veľmi tvorivú
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.