nachádza pri Rožňave v obci Rudná na hornom Gemeri. Spomínané údaje nájdete aj na internetovej stránke na adrese extremne__pocasie.blogy.in-pocasi.eu. Ak sa lepšie porozhliadnete po stránke, zistíte na nej aj všeličo iné a celkom zaujímavé. Jej autor uisťuje, že údaje z tejto stanice sa automaticky aktualizujú každých 10 minút a pravidelne ich aj vyhodnocuje. Nájdete na nej údaje z aktuálneho dňa, z predchádzajúceho dňa, grafické znázornenie meteorologických údajov a aj históriu počasia. Na tejto stránke nájdete aj aktuálny záber z webovej kamery z obce Rudná.
Na spomínanú meteorologickú stanicu som sa dostal celkom náhodou blúdením po internete. Fotografie na nej mi ukázali, že stanica má svoj niekoľko metrov vysoký stožiar, na ktorom sú umiestnené rôzne prístroje. Keď som si stránku prezrel celú, bol som príjemne prekvapený, že na hornom Gemeri existuje niekto, kto si zhotovil meteorologickú stanicu a poskytuje z nej informácie pre kohokoľvek prostredníctvom internetu. Neviem, ako ich využívajú občania Rudnej, alebo či vôbec vedia o nej, ale všeličo by sa z nej o počasí v ich obci zaiste dozvedeli. Pravidelné sledovanie i zapisovanie poslúži viacerým používateľom - poľnohospodárom, zdravotníkom, ale aj občanom, pretože na stránke sa dozvedia nielen aktuálne počasie, ale aj jeho predpoveď.
Skontaktovať sa s Kristiánom Kerekešom z Rudnej, lebo jeho je spomínaná stanica i stránka, nebol problém. Ochotne sa zdôveril, že pozorovaním počasia sa zaoberá cca od roku 2000. Ochotne ďalej uvádza, že „vtedy som náhodne študoval jednu bratovu tenkú detskú knižku o počasí. V knižke boli písané zaujímavé veci ako si zhotoviť vlastnú meteorologickú búdku, barometer atď., teda meteorologické prístroje. Na konci knižky bola jedna tabuľka, ako si urobiť vlastné pozorovanie počasia. Od tej doby si neprestajne zapisujem údaje. Síce spočiatku to bolo len tak ručne písané do zošita... Približne pred tromi rokmi som si zakúpil WS 1080 meteostanicu, ktorú som pripojil na počítač a potom aj na internet. Vytvoril som si jednoduchú webovú stránku o počasí a stále som ju vylepšoval a aktualizoval, doplňoval údaje aj o dedine Rudná, kde aj bývam. Fotografovanie ma tiež veľmi baví, na stránke sú prevažne vlastné fotky o prírodných živloch a samotnej prírode, dedine atď...
Stránku sa snažím stále vylepšovať a priniesť niečo nové. Jednoducho ma to baví a je to mojou srdcovkou. Mám už vyše 10 ročné každodenné pozorovanie počasia...V blízkej budúcnosti by som chcel svoju stránku naďalej rozširovať tak, aby získala ďalších návštevníkov. Asi som jediný z Rudnej, ktorý prevádzkuje meteostanicu pripojenú na net. Aspoň ja o inej neviem.“
Hľadáte koníčka, chcete sa ním uplatniť a byť osožný aj iným? Odporúčam vám skontaktovať sa s Kristiánom. Je síce ešte mladý muž, ale iste vám rád poradí ako na to.
Ondrej Doboš
AKTUÁLNE ÚDAJE:
{gallery}priroda/meteo{/gallery}
{jcomments on}
































Keď vám zo dňa 7. marca 2012 poskytnem nasledovné informácie: najvyššia teplota 3,1o C o 14:24 hod., najnižšia teplota -10,2o C o 05:54 hod., najvyšší náraz vetra 23,8 km/h o 15:26 hod., najvyššia rýchlosť vetra (10 min. priemer) 7,1 km/h o 16:09 hod., najvyšší relatívny tlak 1032,4 hPa o 07:54 hod., najnižší relatívny tlak 1026,2 hPa o 17:20 hod. istotne nebudete vedieť odkiaľ sú tieto meteorologické údaje.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.