samorasty začal hľadať. Bolo to v roku 1969. Zdalo sa mi, že to bude úplne ľahké, veď na svojich prechádzkach, najmä dobšinskou prírodou, v mojich spomienkach sa vynárali rôzne útvary dreva a myslel som si, že príroda je nimi priam posiata. Aký omyl! Raz to bolo príliš veľké, potom zasa malé, či nevýrazné. Zistil som, že na samorasty je potrebné sa pozerať úplne inými očami. Viem o ľuďoch, ktorí sú takýmito výtvormi nadšení, ale v živote nenašli ani jeden.
Môj prvý „úlovok“ pochádza zo dňa 10.10.1969 a dodnes mu neviem dať meno, hoci ďalšie nálezy dostali pomenovania. Tento nazývam jednoducho Prvý. Dá sa povedať, že od toho dňa sa mi otvoril zrak na samorasty a pokiaľ chce byť človek trocha úspešný, nemôže sa vybrať do prírody aspoň bez malej pílky a na detaily prírody pozerať trošku inak. Stávalo sa, že pílka v mnohých prípadoch nebola potrebná, samorasty ozaj ležali ako na dlani, ale niekedy časť trčala z odhnitých koreňov, ktorú nebolo možné vybrať inak, ako odrezaním.
Chcem milým čitateľom predstaviť aspoň časť mojej zbierky vo fotografiách. Možno podnietim aj touto cestou niekoho na zaujímavé hobby, ktoré poteší pri samotnom nájdení samorastu, ale aj pri práci so samotným drevom – teda už samorastom, ktorý možno určitým spôsobom tvarovať, opracovávať a dávať mu tvar, aký už človek videl v prírode na mieste samom v prírode, na mieste nálezu.
Spočiatku som samorasty moril a lakoval. Teraz by som to už neurobil, pretože takto strácajú svoju pôvodnú farbu a krásu. Maximálne je vhodné to takzvane šmrcnúť bezfarebným lakom. Keď človek už pracuje s drevom, potrebuje na to určité nástroje, ako škrabku, rôzne skalpely, a neodmysliteľne k tomu patrí aj značné množstvo šmirgľového papiera. Robil som to vlastne na kolene, kto má k dispozícii aspoň malú drevársku dielničku, ten má vyhraté a mohol by na tom aj pekne zarábať.
S tým, že som začal pracovať s drevom, som sa pokúsil urobiť aj niektoré úžitkové predmety z dreva, prípadne menšie dielko z obyčajného kolíka, ale pretože na kolene to bolo pomerne prácne, tak som od toho upustil. Z času načas ešte aj v terajšej dobe nájdem kúsok krásneho dreva – samorastu, pre ktorý sa jednoducho iba zohnem a zoberiem. Dá sa to aj v staršom veku a netreba loziť po rôznych roklinách, stačí, keď sa prejdete po mieste ťažby v lese a len sa trocha lepšie rozhliadnete. Takto som našiel aj ten môj ostatný.
V Košiciach 20. 6.2010
Rudolf Pellionis
FOTOGALÉRIA
{gallery}kultura/samo{/gallery}
{jcomments on}
Keď som videl zbierku samorastov, nechcelo sa mi veriť, že v prírode čosi také existuje
Napísal(a) Rudolf Pellionis
Každý, kto miluje prírodu, dobre vie, že sú v nej ukryté krásy, ktoré sú na prvý pohľad neviditeľné, a ktoré je potrebné trošku poodhaliť, prípadne sa na ne pozrieť z iného uhla pohľadu, aby ich človek vôbec našiel. Ide viac-menej o určité detaily, či už samotného potôčika na fotografii, prípadne len kúska skaly, ale úplne zvláštnu kapitolu samu osebe tvoria tzv. samorasty dreva. Bývajú to časti stromov, konárov, koreňov, deformované časti kmeňov, či kríkov.
Keď som vo svojej mladosti prvý raz videl zbierku samorastov, nechcelo sa mi veriť, že v prírode čosi také vôbec existuje. To ma podnietilo, aby som
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.