Bryndzové halušky
Zemiaky, hladká múka, soľ, bryndza, sladká smotana, slanina, maslo
Očistené a umyté zemiaky najemno postrúhame, osolíme, premiešame a pridáme hladkú múku, aby vzniklo vláčne - nie veľmi husté cesto, ktoré postupne z doštičky nožom, prípadne vidličkou hádžeme do vriacej osolenej vody. Uvarené halušky scedíme a premiešame s bryndzou, ktorú sme predtým rozriedili sladkou smotanou. Pomastíme rozškvarenou slaninou, do ktorej sme pridali maslo, tiež ho treba trochu prepražiť. Halušky musia byť voľné, nie husté.
Cíbliky
Múku dáme na dosku, pridáme teplú vodu a zamiesime na cesto. Musí byť mäkké, ľahko tvarovateľné. Z cesta robíme tenké šúľance, dlhé asi
Gemerské guľky 1
Údené karé, bravčový bôčik, zemiaky, hladká múka, strúhanka, cibuľa, cesnak, mleté čierne korenie, soľ, údená slanina, vajcia
Zemiaky očistíme, postrúhame a necháme odkvapkať. Medzitým pomelieme vykostené mäso, pridáme cibuľu a cesnak. K tomu primiešame zemiaky, vajíčka, strúhanku, korenie a soľ. Na jednu porciu vyformujeme cca štyri guľky veľkosti vajca, obalíme v hladkej múke a uvaríme v slanej vode. Uvarené guľky polejeme slaninkou a opraženou cibuľkou pokrájanou na drobné kocky.
Gemerské guľky 2
Gemerské guľky 3
1/3 zemiakov uvaríme v šupke a necháme vychladnúť. Zvyšné 2/3 očistíme a nastrúhame na zemiakovom strúhadle, necháme na hustom sitku odkvapkať od vody a škrobu. Vychladnuté zemiaky uvarené v šupke očistíme a nastrúhame. Obe zemiakové masy zmiešame do jednej zmesi, ktorú ochutíme korením a soľou.
Z mletého mäsa, oškvarkov (po našom škvarky) a cesnaku pripravíme mäsovú zmes, ktorú dochutíme paprikou, korením a soľou. Ak je zmes príliš tuhá, pridáme trochu oleja. Vytvarujeme guľky, ktoré obalíme v zemiakovej zmesi a dôkladne vyváľame v múke. (Mäso musí byť v strede guľky a dookola zemiaková zmes). Na dlaň dať zemiakovú zmes, na to malú guľku mäsovej zmesi, a na vrch zemiakovú a vytvarovať guľky, ktoré varíme 15-20 minút v osolenej vode, zahustenej hladkou múkou. Po 15 minútach vyberieme jednu guľku, prekrojíme a ochutnáme, či je mäso dosť uvarené.
Z vody, v ktorej sa guľky varili, pripravíme kyseľ. Vodu precedíme do druhého hrnca, zahustíme zátrepkou z mlieka a múky a prevaríme. Dochutíme soľou a octom. Hotové guľky podávame preliate kyseľom alebo s cibuľkou, opraženou do zlatista.
Gemerské guľky lubenícke
Mäso pomelieme a na cibuľke podusíme 15 min. Necháme vychladiť. Potom pridáme jedno vajíčko, soľ, čierne korenie, červenú papriku, štipľavú papriku, 2 strúčiky cesnaku, mletú rascu - všetko podľa chuti. Zemiaky ošúpeme. Asi
Máme pripravené dve masy - zemiakovú a mäsovú - z ktorých budeme robiť guľky. Na dlaň ľavej ruky si dáme primerané množstvo zemiakovej masy, troška roztlačíme a dáme guličku mäsovej hmoty, ktorú obalíme do zemiakovej masy a dvoma rukami jemne urobíme guľku. Guľky obalíme v hladkej múke a ukladáme ich na pomúčenú dosku.
Do vriacej vody pridáme asi 1 PL hladkej múky rozmiešanej vo vode a osolíme. Múkou sa voda "zatrepáva", aby sa guľky nerozvárali. Pred vložením do hrnca guľky ešte raz obalíme v hladkej múke. Varíme 15 min. miernym varom. Miešame tak, že chytíme hrniec za uši a jemne ním pokrútime. Guľky vyberieme dierkovanou varechou a polejeme do zlata udusenou cibuľkou.
Kyslá polievka
Údené koleno,
Do vody dáme variť údené koleno, kyslú kapustu aj so šťavou, pridáme sušené huby, bobkový list. Osobitne (musia byť osobitne) uvarené zemiaky nakrájané na kocky pridáme do uvarenej polievky. Necháme postáť asi hodinu. Potom nasucho opražíme múku do tmava a zamiešame do polievky. Na masti opražíme nadrobno pokrájanú slaninku, cibuľu, roztlačený cesnak, čierne korenie, červenú papriku a vylejeme do polievky. Všetko necháme prevariť ešte asi 10 min. Uvarené údené mäso pokrájame na kocky a pridáme do polievky.
Papcún
Zemiaky, soľ, hladká múka, údená slanina, maslo, kyslé mlieko, prípadne cmar
Očistené zemiaky uvaríme domäkka v osolenej vode, časť vody scedíme, roztlačíme na kašu, pridáme hladkú múku a dôkladne premiešame. Na miernom ohni varíme a miešame. Masu rozotrieme na plytký tanier a polejeme rozškvarenou slaninou s rozpusteným maslom. Podávame s kyslým mliekom, cmarom alebo zakysankou.
Pirohy
3 ks zemiaky, bryndza,
Zemiaky uvaríme v osolenej vode. Po uvarení vodu scedíme, pridáme bryndzu, čierne korenie a vypracujeme kašu. Z múky, vajíčka a troška vody vypracujeme cesto, ktoré rozvaľkáme na pomúčenej doske a pohárom vykrajujeme kolieska. Kolieska plníme zemiakovo-bryndzovou kašou a prstami lepíme do tvaru piroha. Hotové pirohy zavaríme v osolenej vode. Keď vyplávajú na povrch vody sú uvarené a cedidlom ich vyberieme do misky. Osolíme ich a polejeme upraženou slaninkou.
Škorce s makom
5 PL kukuričná krupica,
Do horúcej vody pri stálom miešaní vsypeme kukuričnú krupicu. Varíme ju domäkka kým nezhustne, asi 20 minút. Z horúcej masy naberám na lyžicu a tupou stranou noža na okraj hrnca lepíme väčšie halušky – škorce, ktoré necháme vychladnúť. Po vychladnutí škorce opäť tupou stranou noža oddelíme od misy. Škorce popadajú do misy. Postup opakujeme, až do spotrebovania masy. Škorce v miske posypeme makom, ocukríme a pomiešame nadhadzovaním misky. Nakoniec ich omastíme prepraženým maslom.
Škorce na slano
V 2,5 litra vody za stáleho miešania varíme kukuričnú krupicu (múku) a hrubú múku, až kým masa nezhustne. Lyžicou naberáme uvarenú kašu rozkladáme do misky, až kým nevychladne. Potom z nej kúsky ukrajujeme nožom. Kúsky osolíme a polejeme rozpraženou slaninkou.
Čír s bryndzou
(Hustá polievka z Klenovca)
Varí sa vo vode, v ktorej sa predtým varili halušky. Pridajú sa zemiaky a číriky - to sú také ručne robené cestoviny v tvare slzičiek, mrvené cesto. Nakoniec mlieko. Bryndza sa dá, až keď sa polievka odstaví, aby sa pomaly rozpúšťala. Nakoniec posypať sekanou pažítkou.
(Pripravila M.M.)
{jcomments on}

































Nielen pre tých, ktorí nepoznajú gemerskú kuchyňu uverejňujeme niekoľko receptov z gemerskej kuchyne, ktorá je však oveľa pestrejšia, než ako ju takto predstavujeme. Oveľa viac by vám o tom vedeli rozprávať naše gemerské kuchárky. Iste sa vám týchto niekoľko druhov jedál zíde pri rozhodovaní sa o určení najtypickejšieho gemerského jedla, ktoré sa nachádza v našej ankete na stránke. Vaše recepty nám nezabudnite ponúknuť tiež.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-