Nielen pre tých, ktorí nepoznajú gemerskú kuchyňu uverejňujeme niekoľko receptov z gemerskej kuchyne, ktorá je však oveľa pestrejšia, než ako ju takto predstavujeme. Oveľa viac by vám o tom vedeli rozprávať naše gemerské kuchárky. Iste sa vám týchto niekoľko druhov jedál zíde pri rozhodovaní sa o určení najtypickejšieho gemerského jedla, ktoré sa nachádza v našej ankete na stránke. Vaše recepty nám nezabudnite ponúknuť tiež.Bryndzové halušky
Zemiaky, hladká múka, soľ, bryndza, sladká smotana, slanina, maslo
Očistené a umyté zemiaky najemno postrúhame, osolíme, premiešame a pridáme hladkú múku, aby vzniklo vláčne - nie veľmi husté cesto, ktoré postupne z doštičky nožom, prípadne vidličkou hádžeme do vriacej osolenej vody. Uvarené halušky scedíme a premiešame s bryndzou, ktorú sme predtým rozriedili sladkou smotanou. Pomastíme rozškvarenou slaninou, do ktorej sme pridali maslo, tiež ho treba trochu prepražiť. Halušky musia byť voľné, nie husté.
Cíbliky
Múku dáme na dosku, pridáme teplú vodu a zamiesime na cesto. Musí byť mäkké, ľahko tvarovateľné. Z cesta robíme tenké šúľance, dlhé asi
Gemerské guľky 1
Údené karé, bravčový bôčik, zemiaky, hladká múka, strúhanka, cibuľa, cesnak, mleté čierne korenie, soľ, údená slanina, vajcia
Zemiaky očistíme, postrúhame a necháme odkvapkať. Medzitým pomelieme vykostené mäso, pridáme cibuľu a cesnak. K tomu primiešame zemiaky, vajíčka, strúhanku, korenie a soľ. Na jednu porciu vyformujeme cca štyri guľky veľkosti vajca, obalíme v hladkej múke a uvaríme v slanej vode. Uvarené guľky polejeme slaninkou a opraženou cibuľkou pokrájanou na drobné kocky.
Gemerské guľky 2
Gemerské guľky 3
1/3 zemiakov uvaríme v šupke a necháme vychladnúť. Zvyšné 2/3 očistíme a nastrúhame na zemiakovom strúhadle, necháme na hustom sitku odkvapkať od vody a škrobu. Vychladnuté zemiaky uvarené v šupke očistíme a nastrúhame. Obe zemiakové masy zmiešame do jednej zmesi, ktorú ochutíme korením a soľou.
Z mletého mäsa, oškvarkov (po našom škvarky) a cesnaku pripravíme mäsovú zmes, ktorú dochutíme paprikou, korením a soľou. Ak je zmes príliš tuhá, pridáme trochu oleja. Vytvarujeme guľky, ktoré obalíme v zemiakovej zmesi a dôkladne vyváľame v múke. (Mäso musí byť v strede guľky a dookola zemiaková zmes). Na dlaň dať zemiakovú zmes, na to malú guľku mäsovej zmesi, a na vrch zemiakovú a vytvarovať guľky, ktoré varíme 15-20 minút v osolenej vode, zahustenej hladkou múkou. Po 15 minútach vyberieme jednu guľku, prekrojíme a ochutnáme, či je mäso dosť uvarené.
Z vody, v ktorej sa guľky varili, pripravíme kyseľ. Vodu precedíme do druhého hrnca, zahustíme zátrepkou z mlieka a múky a prevaríme. Dochutíme soľou a octom. Hotové guľky podávame preliate kyseľom alebo s cibuľkou, opraženou do zlatista.
Gemerské guľky lubenícke
Mäso pomelieme a na cibuľke podusíme 15 min. Necháme vychladiť. Potom pridáme jedno vajíčko, soľ, čierne korenie, červenú papriku, štipľavú papriku, 2 strúčiky cesnaku, mletú rascu - všetko podľa chuti. Zemiaky ošúpeme. Asi
Máme pripravené dve masy - zemiakovú a mäsovú - z ktorých budeme robiť guľky. Na dlaň ľavej ruky si dáme primerané množstvo zemiakovej masy, troška roztlačíme a dáme guličku mäsovej hmoty, ktorú obalíme do zemiakovej masy a dvoma rukami jemne urobíme guľku. Guľky obalíme v hladkej múke a ukladáme ich na pomúčenú dosku.
Do vriacej vody pridáme asi 1 PL hladkej múky rozmiešanej vo vode a osolíme. Múkou sa voda "zatrepáva", aby sa guľky nerozvárali. Pred vložením do hrnca guľky ešte raz obalíme v hladkej múke. Varíme 15 min. miernym varom. Miešame tak, že chytíme hrniec za uši a jemne ním pokrútime. Guľky vyberieme dierkovanou varechou a polejeme do zlata udusenou cibuľkou.
Kyslá polievka
Údené koleno,
Do vody dáme variť údené koleno, kyslú kapustu aj so šťavou, pridáme sušené huby, bobkový list. Osobitne (musia byť osobitne) uvarené zemiaky nakrájané na kocky pridáme do uvarenej polievky. Necháme postáť asi hodinu. Potom nasucho opražíme múku do tmava a zamiešame do polievky. Na masti opražíme nadrobno pokrájanú slaninku, cibuľu, roztlačený cesnak, čierne korenie, červenú papriku a vylejeme do polievky. Všetko necháme prevariť ešte asi 10 min. Uvarené údené mäso pokrájame na kocky a pridáme do polievky.
Papcún
Zemiaky, soľ, hladká múka, údená slanina, maslo, kyslé mlieko, prípadne cmar
Očistené zemiaky uvaríme domäkka v osolenej vode, časť vody scedíme, roztlačíme na kašu, pridáme hladkú múku a dôkladne premiešame. Na miernom ohni varíme a miešame. Masu rozotrieme na plytký tanier a polejeme rozškvarenou slaninou s rozpusteným maslom. Podávame s kyslým mliekom, cmarom alebo zakysankou.
Pirohy
3 ks zemiaky, bryndza,
Zemiaky uvaríme v osolenej vode. Po uvarení vodu scedíme, pridáme bryndzu, čierne korenie a vypracujeme kašu. Z múky, vajíčka a troška vody vypracujeme cesto, ktoré rozvaľkáme na pomúčenej doske a pohárom vykrajujeme kolieska. Kolieska plníme zemiakovo-bryndzovou kašou a prstami lepíme do tvaru piroha. Hotové pirohy zavaríme v osolenej vode. Keď vyplávajú na povrch vody sú uvarené a cedidlom ich vyberieme do misky. Osolíme ich a polejeme upraženou slaninkou.
Škorce s makom
5 PL kukuričná krupica,
Do horúcej vody pri stálom miešaní vsypeme kukuričnú krupicu. Varíme ju domäkka kým nezhustne, asi 20 minút. Z horúcej masy naberám na lyžicu a tupou stranou noža na okraj hrnca lepíme väčšie halušky – škorce, ktoré necháme vychladnúť. Po vychladnutí škorce opäť tupou stranou noža oddelíme od misy. Škorce popadajú do misy. Postup opakujeme, až do spotrebovania masy. Škorce v miske posypeme makom, ocukríme a pomiešame nadhadzovaním misky. Nakoniec ich omastíme prepraženým maslom.
Škorce na slano
V 2,5 litra vody za stáleho miešania varíme kukuričnú krupicu (múku) a hrubú múku, až kým masa nezhustne. Lyžicou naberáme uvarenú kašu rozkladáme do misky, až kým nevychladne. Potom z nej kúsky ukrajujeme nožom. Kúsky osolíme a polejeme rozpraženou slaninkou.
Čír s bryndzou
(Hustá polievka z Klenovca)
Varí sa vo vode, v ktorej sa predtým varili halušky. Pridajú sa zemiaky a číriky - to sú také ručne robené cestoviny v tvare slzičiek, mrvené cesto. Nakoniec mlieko. Bryndza sa dá, až keď sa polievka odstaví, aby sa pomaly rozpúšťala. Nakoniec posypať sekanou pažítkou.
(Pripravila M.M.)
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).