Žiaľ, aj keď darcovstvo krvi je vysoko humána činnosť, musela starostka za dezinfekciu zaplatiť 200,- € ! Čítate dobre – dvesto Eur.
Od 07.30 do 10.30 hod. pracovníci NTS B. Bystrica po odmeraní teploty (kde došlo k prvej selexii) z 33 ochotných dobrovoľných darcov krvi zaregistrovali pracovníci NTS 26 darcov, z ktorých krv odobrali 18-tim. Z uvedeného počtu boli 4 prvodarcovia. Akousi perličkou bol darca krvi, ktorý mal telesnú teplotu „len“ 33 stupňov, za čo si vyslúžil podozrenie, že práve „vystúpil z chladničky“.
Vzhľadom na problematické dopravné spojenie do obce, darcovia a hostia, ktorí prišli podporiť túto akciu, pricestovali vlastnými autami a dokonca desiatka darcov na motocykloch. Sedem z nich bolo z najvzdialenejších miest. Gen. Ing. Peter Vojtek z Hurbanova, gen. Ján Baránek zo Žiliny, Marcel Lévai zo Senca, Jozef Blaho z Prešova, Štefan Soos z Michaloviec...
Ochotní darovať krv boli nasledovní darcovia:
Ing. Marie Kissová, Mária Legátová z Tornale, Mgr. Zuzana Marčeková z Mochoviec, Ing. Iveta Nikušová zo Suchej nad Parnou, plk. Ing. Mgr. Pavel Švelka zo Žiliny, Marcel Kušnír z Lučenca, gen. Ing. Peter Vojtek z Hurbanova, Marian Gall z Lehoty nad Rimavicou, Karina Emingrová a ThDr. Marian Bodolló z Hnúšte, Adriana Kapcová a Štefan Kapec z Kalinova pri Lučenci, Slavomír Skalák zo Včeliniec, ThDr. David Varga-Eštók z Bratislavy, Anna Ivanová a Jaroslav Ivan z Rimavskej Bane, Jaroslav Petrinec z Rimavských Janoviec, JUDr. Martina Lakotová z Banskej Bystrice, Mgr. Miloš Zverina z Nitry, Ing. Miroslav Hukel z Blhoviec, Ing. Veronika Rízová, Dušan Krnáč, Róbert Gál z Rimavskej Soboty, Ing. Mária Lakotová, Alžbeta Bibláková, Denisa Vilhanová, Eva Hryhová, Mgr. Adriana Hriňová, Andrej Očenáš, Ľuboš Zauška z Čierneho Potoka.
Darcov krvi prišli pozdraviť: za Klub generálov SR gen. Ing. František Blanárik, bývalý minister pôdohospodárstva Ing. Pavol Koncoš a akademik Juraj Hraško, bývalý predseda Trnavského VÚC Dr. h. c. Ing. Tibor Mikuš, PhD...
V rámci debaty pri posedení po odberoch krvi padol návrh, že by Obecné zastupiteľstvo v Čiernom Potoku malo obec premenovať na „Krvavý“, alebo „ČERVENÝ" POTOK. Veď za 15 rokov organizovania odberu krvi pod logom „KVAPKA KRVI SNP“ darovalo krv vyše 300 darcov, medzi nimi aj darcovia z Poľska a Ruskej federácie.
Pre každého účastníka čakalo po odbere občerstvenie a chutný guľáš, ktorý „ukuchtili“, ako tradične, Martinka Kureková a Silvia Hriňová.
Po skončení odberu krvi o 11.00 hodine sa konalo spomienkové zhromaždenie pri príležitosti 76. výročia SNP a jednotlivé delegácie a hostia za Pochodu „Buchenwaldského chóru“, položili vence a kytice k pamätníku obetí maďarských fašistov zo 4.11.1944, kedy hortyovskí fašisti odvliekli do koncentračného tábora z obce a okolitých osád 15 mužov, z ktorých zahynulo v koncentračnom tábore Flossenbürg 12 našich predkov. (V rovnakom tábore pravdepodobne boli popravení aj povstaleckí generáli Golian, Jurech, Malár a Viest.)
Vďaka Klubu generálov SR, ktorí z uvedeneného koncentračného tábora doniesli a obci venovali symbolickú prsť zeme, rovnako ako v rodisku gen. Jurecha v Bošácej, gen. Viesta v Revúcej a gen. Golianovi v Trenčíne.
Vence k pamätníku položili ako prví potomkovia zavraždeného Štefana Kapca, rodiny Golianovcov, za obec Čierny Potok a ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu predseda JUDr. Jozef Pupala, Ing. Julius Boršoš, Ing. Ján Sebíň, Ing. Zdenek Pupala, nasledovali Marija Weschina, tretia tajomníčka veľvyslanectva RF v SR a jej asistentka Olina Brodneva, Klub generálov SR. Za Sláviu Nitra Mgr. Miloš Zverina, akademik Juraj Hraško a Rudolf Jurenka, za Oblastný výbor SZPB arm. generála Rudolfa Viesta Revúca JUDr. Ján Kochan, Pavol Hruška a Ján Lacko, za ZO SZPB plk. Perschlovej Martin, Božena a Imrich Zollerovci a pplk. Ing. Ján Puchoň, za KVV Žilina Ján Riecky, za USÚ Žilina plk. Ing. Mgr. Pavel Švelka, za ObV SZPB Lučenec a ZO SZPB Poltár Ing. Jozef Cérovský, Rudolf Václavík, Viera a Ján Iždínskí, za ObV SZPB v Rimavskej Sobote JUDr. Štefan Baláž, Ing. Pavol Koncoš a Mgr. Koloman Migra, potomkovia bojov proti fašizmu – rodina Juraja Lakotu, gen. Imricha Gibalu, Júliusa Patúša, Václava Fajčíka, Jozefa Sebíňa, Františka Hriňa...
Po kladení vencov zaznela slovenská hymna a hymna Ruskej federácie.
Po hymnách si účastníci pri pamätníku obetí fašizmu uctili minútou ticha zosnulého gen. Pavla Honzeka – člena KG SR a predsedu Oblastného výboru SZPB v Rimavskej Sobote a člena NR SZPB Ing. Pavla Brndiara. Po príhovoroch hostí, predseda ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku odovzdal členské legitimácie novým členom základnej organizácie: Mgr. Zuzane Marčekovej z Mošoviec, Dr. h. c. Ing. Tiborovi Mikušovi, PhD., Jurajovi Kozárovi z Ivanky pri Dunaji, ThDr. Marianovi Bodollóvi z Hnúšte, Ing. Radke a Ing. Petrovi Štokovcom z Košíc, Mgr. Milošovi Zverinovi z Nitry, Alžbete Nociarovej z Rimavskej Soboty.
Na základe osobnej žiadosti bola odsúhlasená prihláška nových členov, a to akademika prof. Juraja Hraška, DrSc. a Rudolfa Jurenka z Nitry.
Na záver stretnutia predseda ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu poďakoval menovite všetkým, ktorí sa podieľali na zabezpečení uvedených akcií.
Foto: autor príspevku, pplk. J. Puchoň, Božena Zollerová, Alžbeta Pupalová.
JUDr. Jozef Pupala

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-