„Pre všetkých to znamenalo veľa snahy navyše a ja som úprimne hrdý na každého. Každý z nich je vzorom v tej svojej kategórii,“ dodal.
Pomáhala celá nemocnica
Sieť nemocníc Svet zdravia a sieť polikliník ProCare každý rok v rámci galavečera Liga výnimočných oceňuje tých najlepších v sieti, ktorí sa významne pričinili k rozvoju zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Vlani odovzdala desať ocenení a jednu špeciálnu cenu.
V kategórii Najlepšia nemocnica si ocenenie odniesla tá rimavskosobotská. Vlani bolo pre ňu najväčšou výzvou vybudovanie urgentu. Ministerstvo zdravotníctva SR totiž nemocnicu zaradilo do pevnej siete všeobecných nemocníc, v ktorých majú byť vytvorené urgentné príjmy prvého typu. Pri pavilónovom type nemocnice však bolo náročné nájsť vhodný priestor, ktorý by bol vstupnou bránou pre pacienta a vymyslieť jeho logistiku. Nemocnica to navyše musela zvládnuť v krátkom čase a s obmedzenými zdrojmi.
„Na projekte sa prierezovo podieľala celá nemocnica. Cez deň i po nociach pomáhal snáď každý, aby sme vytvorili samostatný priestor, ktorý spĺňa všetky najprísnejšie kritériá predpísané rezortom. Keď po dvoch mesiacoch prišli na kontrolu z rezortu zdravotníctva a zdravotných poisťovní, na nových urgentných príjmoch ešte zaschýnali steny,“ hovorí riaditeľ Nemocnice Svet zdravia Rimavská Sobota Richard Hrubý.
Ocenenie je podľa jeho slov pre nemocnicu obrovským prekvapením, ale zároveň výsledkom každodennej poctivej práce, ktorú všetci zamestnanci v nemocnici vykonávajú. „Pre mňa je to záväzok do budúcna, aby sme minimálne v takejto miere pomáhali rozvíjať nemocnicu aj naďalej,“ dodal.
Urgentný príjem
Nové pracovisko, ktoré funguje od leta minulého roka, sa nachádza na prízemí pavilónu C, v budove interného oddelenia. Ponúka dva oddelené vstupy – pre mobilných pacientov, ktorí na pracovisko prídu sami a bezbariérový vstup pre pacientov privezených záchrannou zdravotnou službou. Ich ošetrenie je založené na modernom triediacom systéme pacientov, tzv. triáži.
„Pacienti sú po zaregistrovaní zdravotníckym pracovníkom rozdelení do piatich skupín podľa závažnosti ich zdravotného stavu, čo určuje poradie ich ošetrenia. Osoby s potrebou resuscitácie a bezodkladnej podpory životných funkcií majú najvyššiu prioritu a sú riešení bezodkladne,“ vysvetľuje Hrubý. Naopak, ak príde pacient s menej závažnou komplikáciou, je možné, že bude v čakárni sedieť dlhšie, keďže systém uprednostňuje najvážnejšie prípady.
Zázemie urgentného príjmu poskytuje štyri expektačné elektricky polohovateľné lôžka s monitorovacím systémom vitálnych funkcií a infúznymi pumpami. Pri nejasnej diagnóze tak lekári počas niekoľkých hodín sledujú zdravotný stav pacienta a následne rozhodnú buď o jeho prijatí na lôžkové oddelenie alebo odporučia domácu liečbu. Ak si zdravotný stav vyžaduje ďalšie vyšetrenia, pacient je vnútronemocničnou dopravou prevezený na ďalšiu diagnostiku do iného pavilónu.
Nový urgentný príjem nahradil doterajšie ambulancie ústavnej pohotovostnej služby na jednotlivých oddeleniach nemocnice, akútni pacienti sa tak už nemiešajú s hospitalizovanými a pacient so zdravotným problémom prichádza vždy na jedno miesto.
Ocenení v Lige výnimočných 2018
V roku 2018 ocenenie získali:
MUDr. Zuzana Haniková, Oddelenie vnútorného lekárstva, Nemocnica Svidník (Čin roka)
MUDr. Karolína Lyciusová, Kožný stacionár, Nemocnica Trebišov (Talent roka)
Mgr. Eva Kavčáková, Oddelenie fyziatrie, balneológie a rehabilitácie, Železničná nemocnica Košice (Najlepší zdravotnícky zamestnanec)
PhDr. Katarína Košíková, Onkochirurgické oddelenie, Mammacentrum sv. Agáty Banská Bystrica (Najlepšia sestra)
MUDr. Dagmar Bodáková, MBA, Oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny, Nemocnica Galanta (Najlepší lekár)
Všeobecná ambulancia pre deti a dorast, Nemocnica ProCare Medissimo, MUDr. Andrej Čižmár (Najlepšia ambulancia)
Infektologické oddelenie, Nemocnica Michalovce, MUDr. Štefan Zamba a PhDr. Viera Ivanková (Najlepšie oddelenie)
Poliklinika ProCare Central Bratislava (Najlepšia poliklinika)
Nemocnica Svet zdravia Rimavská Sobota (Najlepšia nemocnica)
MUDr. František Samsely, Oddelenie fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie, Železničná nemocnica Košice (Sieň slávy)
Nemocnica Partizánske (špeciálna cena za úspešné naštartovanie reprofilácie).
Jana Fedáková
SPOZNALI SME NAJLEPŠÍCH V SIETI ZDRAVIA - video z ocenenia
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.