„Pre všetkých to znamenalo veľa snahy navyše a ja som úprimne hrdý na každého. Každý z nich je vzorom v tej svojej kategórii,“ dodal.
Pomáhala celá nemocnica
Sieť nemocníc Svet zdravia a sieť polikliník ProCare každý rok v rámci galavečera Liga výnimočných oceňuje tých najlepších v sieti, ktorí sa významne pričinili k rozvoju zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Vlani odovzdala desať ocenení a jednu špeciálnu cenu.
V kategórii Najlepšia nemocnica si ocenenie odniesla tá rimavskosobotská. Vlani bolo pre ňu najväčšou výzvou vybudovanie urgentu. Ministerstvo zdravotníctva SR totiž nemocnicu zaradilo do pevnej siete všeobecných nemocníc, v ktorých majú byť vytvorené urgentné príjmy prvého typu. Pri pavilónovom type nemocnice však bolo náročné nájsť vhodný priestor, ktorý by bol vstupnou bránou pre pacienta a vymyslieť jeho logistiku. Nemocnica to navyše musela zvládnuť v krátkom čase a s obmedzenými zdrojmi.
„Na projekte sa prierezovo podieľala celá nemocnica. Cez deň i po nociach pomáhal snáď každý, aby sme vytvorili samostatný priestor, ktorý spĺňa všetky najprísnejšie kritériá predpísané rezortom. Keď po dvoch mesiacoch prišli na kontrolu z rezortu zdravotníctva a zdravotných poisťovní, na nových urgentných príjmoch ešte zaschýnali steny,“ hovorí riaditeľ Nemocnice Svet zdravia Rimavská Sobota Richard Hrubý.
Ocenenie je podľa jeho slov pre nemocnicu obrovským prekvapením, ale zároveň výsledkom každodennej poctivej práce, ktorú všetci zamestnanci v nemocnici vykonávajú. „Pre mňa je to záväzok do budúcna, aby sme minimálne v takejto miere pomáhali rozvíjať nemocnicu aj naďalej,“ dodal.
Urgentný príjem
Nové pracovisko, ktoré funguje od leta minulého roka, sa nachádza na prízemí pavilónu C, v budove interného oddelenia. Ponúka dva oddelené vstupy – pre mobilných pacientov, ktorí na pracovisko prídu sami a bezbariérový vstup pre pacientov privezených záchrannou zdravotnou službou. Ich ošetrenie je založené na modernom triediacom systéme pacientov, tzv. triáži.
„Pacienti sú po zaregistrovaní zdravotníckym pracovníkom rozdelení do piatich skupín podľa závažnosti ich zdravotného stavu, čo určuje poradie ich ošetrenia. Osoby s potrebou resuscitácie a bezodkladnej podpory životných funkcií majú najvyššiu prioritu a sú riešení bezodkladne,“ vysvetľuje Hrubý. Naopak, ak príde pacient s menej závažnou komplikáciou, je možné, že bude v čakárni sedieť dlhšie, keďže systém uprednostňuje najvážnejšie prípady.
Zázemie urgentného príjmu poskytuje štyri expektačné elektricky polohovateľné lôžka s monitorovacím systémom vitálnych funkcií a infúznymi pumpami. Pri nejasnej diagnóze tak lekári počas niekoľkých hodín sledujú zdravotný stav pacienta a následne rozhodnú buď o jeho prijatí na lôžkové oddelenie alebo odporučia domácu liečbu. Ak si zdravotný stav vyžaduje ďalšie vyšetrenia, pacient je vnútronemocničnou dopravou prevezený na ďalšiu diagnostiku do iného pavilónu.
Nový urgentný príjem nahradil doterajšie ambulancie ústavnej pohotovostnej služby na jednotlivých oddeleniach nemocnice, akútni pacienti sa tak už nemiešajú s hospitalizovanými a pacient so zdravotným problémom prichádza vždy na jedno miesto.
Ocenení v Lige výnimočných 2018
V roku 2018 ocenenie získali:
MUDr. Zuzana Haniková, Oddelenie vnútorného lekárstva, Nemocnica Svidník (Čin roka)
MUDr. Karolína Lyciusová, Kožný stacionár, Nemocnica Trebišov (Talent roka)
Mgr. Eva Kavčáková, Oddelenie fyziatrie, balneológie a rehabilitácie, Železničná nemocnica Košice (Najlepší zdravotnícky zamestnanec)
PhDr. Katarína Košíková, Onkochirurgické oddelenie, Mammacentrum sv. Agáty Banská Bystrica (Najlepšia sestra)
MUDr. Dagmar Bodáková, MBA, Oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny, Nemocnica Galanta (Najlepší lekár)
Všeobecná ambulancia pre deti a dorast, Nemocnica ProCare Medissimo, MUDr. Andrej Čižmár (Najlepšia ambulancia)
Infektologické oddelenie, Nemocnica Michalovce, MUDr. Štefan Zamba a PhDr. Viera Ivanková (Najlepšie oddelenie)
Poliklinika ProCare Central Bratislava (Najlepšia poliklinika)
Nemocnica Svet zdravia Rimavská Sobota (Najlepšia nemocnica)
MUDr. František Samsely, Oddelenie fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie, Železničná nemocnica Košice (Sieň slávy)
Nemocnica Partizánske (špeciálna cena za úspešné naštartovanie reprofilácie).
Jana Fedáková
SPOZNALI SME NAJLEPŠÍCH V SIETI ZDRAVIA - video z ocenenia

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-