Naši lekári denno-denne naďalej zachraňujú životy pacientov po autonehodách, uskutočňujú akútne operácie, pomáhajú mamičkám priviesť na svet ich novorodencov alebo sa starajú o onkologických a dialyzovaných pacientov. U týchto aj mnohých iných pacientov môže dôjsť ku krvným stratám a potrebujú pomoc darcov. Preto sme sa rozhodli sprísniť opatrenia týkajúce sa darovania krvi, aby sme ochránili darcov i personál a budeme vďační všetkým, ktorí nám v tomto období pomôžu pri záchrane ľudských životov,“ uviedol generálny riaditeľ siete nemocníc a polikliník Svet zdravia a ProCare Vladimír Dvorový.
Postup počas epidémie koronavírusu: Na darovanie krvi je lepšie sa objednať
Aby darcovia mohli odbery z bezpečnostných dôvodov podstúpiť individuálne, zamedzilo sa ich zhromažďovaniu a boli dodržané prísne hygienické požiadavky, nemocnice zavádzajú možnosť sa na odber objednať a prísť v konkrétny deň a čas. Vybrané telefonické linky hematologicko-transfúziologických oddelení budú pre tento účel fungovať 24 hodín denne a sedem dní v týždni. Rovnako sa na termín darovania krvi môžu záujemcovia objednať mailom.
Následne darcovia vyplnia krátky dotazník zaslaný mailom alebo počas telefonického rozhovoru odpovedia na otázky o cestovateľskej anamnéze, kontakte s infikovanou osobou alebo či majú príznaky typické pre koronavírus (horúčka, kašeľ). Potom im príde potvrdzujúca esemeska alebo e-mail s ich termínom darovania krvi.
Transfúziologické pracoviská nemocníc Svet zdravia však neodmietnu a budú vďačné aj darcom, ktorí prídu na odber neohlásene. V tom prípade budú manažovaní priamo na mieste tak, aby bol zaručený ich komfort a bezpečnosť.
Pracoviská zaviedli sprísnený režim už pri vstupe. Darcovia musia mať rúško, prípadne si zakrývať ústa a nos šatkou alebo šálom. Pri vstupe je tiež povinná dezinfekcia rúk.
Darca v deň odberu pri vstupe na pracovisko opätovne vyplní dotazník s informáciami o prípadnom rizikovom kontakte alebo cestovateľskej anamnéze a príznakoch ochorenia COVID-19 a zdravotník mu bezkontaktne odmeria teplotu. V prípade zvýšenej teploty nad 37 stupňov Celzia, pozitívnej odpovede na rizikový kontakt či cestovateľskú anamnézu alebo ak bude mať darca príznaky ochorenia, krv nemôže darovať a zdravotníci mu vysvetlia ďalší postup. Jednotlivé nemocnice Svet zdravia majú zriadené samostatné pracoviská pre pacientov s podozrením na koronavírus, kde darcu vyšetrí lekár.
Vstup darcov na odber je regulovaný tak, aby sa v priestoroch transfúziologického pracoviska nehromadili. Do odberovej miestnosti vstupujú po jednom, prípadne pri jednotlivých činnostiach dodržiavajú požadované vzdialenosti. Po odbere dostáva darca ďalšie usmernenia.
Kde a kedy môžem darovať krvi a kam mám zavolať?
Odberové dni a hodiny jednotlivých hematologicko-transfúziologických pracovísk zostávajú nezmenené. Na odber je však dobré sa objednať na týchto číslach:
Darcovia sú z preventívnych dôvodov na 28 dní a viac vyradení z darovania krvi, ak:
- majú pozitívnu cestovateľskú anamnézu
- boli v kontakte s osobou s pozitívnou cestovateľskou anamnézou
- boli v kontakte s osobou, ktorá aktuálne prekonáva alebo prekonala respiračné ochorenie
- ak darca prekonal v poslednom období respiračné ochorenie, resp. má symptómy podobné chrípke
Na všetky ďalšie otázky darcom odpovedia zdravotnícki pracovníci na jednotlivých pracoviskách.
Ako odber krvi prebieha?
Darca sa najprv zaregistruje, vyplní dotazník a je mu odobratá vzorka krvi na predodberové vyšetrenie. Následne je vyšetrený lekárom, ktorý zároveň dotazník a predodberové vyšetrenie zhodnotí. Ak je všetko v poriadku, posiela darcu na samotný odber krvi.
Samotný odber krvi trvá spravidla päť až šesť minút, maximálne desať minút. Darca počas neho daruje asi 450 mililitrov krvi. Darcom krvi môže byť každý zdravý človek vo veku od 18 do 60 rokov, prípadne 65 rokov u viacnásobného darcu krvi. Prípustná dolná hranica hmotnosti darcu je 50 kilogramov. O podrobnejších náležitostiach rozhodne lekár pri vyšetrení pred samotným odberom.
Špeciálna príprava na odber nie je potrebná, avšak deň pred odberom by darca nemal vykonávať náročnú fyzickú činnosť, napríklad navštíviť posilňovňu, mal by dodržiavať dostatočný pitný režim, či jesť ľahkú stravu. V deň pred odberom je dobré vypiť aspoň pol litra tekutiny, darca tiež nemá prísť nalačno a vhodné je zjesť ľahké raňajky.
Interval darovania je pre mužov každé tri mesiace a pre ženy každé štyri.
Jana Fedáková
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.