Naši lekári denno-denne naďalej zachraňujú životy pacientov po autonehodách, uskutočňujú akútne operácie, pomáhajú mamičkám priviesť na svet ich novorodencov alebo sa starajú o onkologických a dialyzovaných pacientov. U týchto aj mnohých iných pacientov môže dôjsť ku krvným stratám a potrebujú pomoc darcov. Preto sme sa rozhodli sprísniť opatrenia týkajúce sa darovania krvi, aby sme ochránili darcov i personál a budeme vďační všetkým, ktorí nám v tomto období pomôžu pri záchrane ľudských životov,“ uviedol generálny riaditeľ siete nemocníc a polikliník Svet zdravia a ProCare Vladimír Dvorový.
Postup počas epidémie koronavírusu: Na darovanie krvi je lepšie sa objednať
Aby darcovia mohli odbery z bezpečnostných dôvodov podstúpiť individuálne, zamedzilo sa ich zhromažďovaniu a boli dodržané prísne hygienické požiadavky, nemocnice zavádzajú možnosť sa na odber objednať a prísť v konkrétny deň a čas. Vybrané telefonické linky hematologicko-transfúziologických oddelení budú pre tento účel fungovať 24 hodín denne a sedem dní v týždni. Rovnako sa na termín darovania krvi môžu záujemcovia objednať mailom.
Následne darcovia vyplnia krátky dotazník zaslaný mailom alebo počas telefonického rozhovoru odpovedia na otázky o cestovateľskej anamnéze, kontakte s infikovanou osobou alebo či majú príznaky typické pre koronavírus (horúčka, kašeľ). Potom im príde potvrdzujúca esemeska alebo e-mail s ich termínom darovania krvi.
Transfúziologické pracoviská nemocníc Svet zdravia však neodmietnu a budú vďačné aj darcom, ktorí prídu na odber neohlásene. V tom prípade budú manažovaní priamo na mieste tak, aby bol zaručený ich komfort a bezpečnosť.
Pracoviská zaviedli sprísnený režim už pri vstupe. Darcovia musia mať rúško, prípadne si zakrývať ústa a nos šatkou alebo šálom. Pri vstupe je tiež povinná dezinfekcia rúk.
Darca v deň odberu pri vstupe na pracovisko opätovne vyplní dotazník s informáciami o prípadnom rizikovom kontakte alebo cestovateľskej anamnéze a príznakoch ochorenia COVID-19 a zdravotník mu bezkontaktne odmeria teplotu. V prípade zvýšenej teploty nad 37 stupňov Celzia, pozitívnej odpovede na rizikový kontakt či cestovateľskú anamnézu alebo ak bude mať darca príznaky ochorenia, krv nemôže darovať a zdravotníci mu vysvetlia ďalší postup. Jednotlivé nemocnice Svet zdravia majú zriadené samostatné pracoviská pre pacientov s podozrením na koronavírus, kde darcu vyšetrí lekár.
Vstup darcov na odber je regulovaný tak, aby sa v priestoroch transfúziologického pracoviska nehromadili. Do odberovej miestnosti vstupujú po jednom, prípadne pri jednotlivých činnostiach dodržiavajú požadované vzdialenosti. Po odbere dostáva darca ďalšie usmernenia.
Kde a kedy môžem darovať krvi a kam mám zavolať?
Odberové dni a hodiny jednotlivých hematologicko-transfúziologických pracovísk zostávajú nezmenené. Na odber je však dobré sa objednať na týchto číslach:
Darcovia sú z preventívnych dôvodov na 28 dní a viac vyradení z darovania krvi, ak:
- majú pozitívnu cestovateľskú anamnézu
- boli v kontakte s osobou s pozitívnou cestovateľskou anamnézou
- boli v kontakte s osobou, ktorá aktuálne prekonáva alebo prekonala respiračné ochorenie
- ak darca prekonal v poslednom období respiračné ochorenie, resp. má symptómy podobné chrípke
Na všetky ďalšie otázky darcom odpovedia zdravotnícki pracovníci na jednotlivých pracoviskách.
Ako odber krvi prebieha?
Darca sa najprv zaregistruje, vyplní dotazník a je mu odobratá vzorka krvi na predodberové vyšetrenie. Následne je vyšetrený lekárom, ktorý zároveň dotazník a predodberové vyšetrenie zhodnotí. Ak je všetko v poriadku, posiela darcu na samotný odber krvi.
Samotný odber krvi trvá spravidla päť až šesť minút, maximálne desať minút. Darca počas neho daruje asi 450 mililitrov krvi. Darcom krvi môže byť každý zdravý človek vo veku od 18 do 60 rokov, prípadne 65 rokov u viacnásobného darcu krvi. Prípustná dolná hranica hmotnosti darcu je 50 kilogramov. O podrobnejších náležitostiach rozhodne lekár pri vyšetrení pred samotným odberom.
Špeciálna príprava na odber nie je potrebná, avšak deň pred odberom by darca nemal vykonávať náročnú fyzickú činnosť, napríklad navštíviť posilňovňu, mal by dodržiavať dostatočný pitný režim, či jesť ľahkú stravu. V deň pred odberom je dobré vypiť aspoň pol litra tekutiny, darca tiež nemá prísť nalačno a vhodné je zjesť ľahké raňajky.
Interval darovania je pre mužov každé tri mesiace a pre ženy každé štyri.
Jana Fedáková
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.