Pre pandémiu koronavírusu sme však v marci museli sprísniť hygienicko-epidemiologický režim a pre bezpečnosť pacientov i zdravotníkov aj zakázať návštevy. Pacienti tak ostali odlúčení a so svojimi rodinami sa mnohí nevideli už týždne. To sme sa rozhodli zmeniť,“ vysvetľuje generálny riaditeľ siete nemocníc Svet zdravia a siete polikliník ProCare Vladimír Dvorový.
Sieť prišla s nápadom v rámci aktuálnych podmienok opätovne spojiť pacientov s ich blízkymi. V spolupráci s telekomunikačným operátorom Orange Slovensko začali v nemocniciach poskytovať pacientom možnosť uskutočniť s ich rodinou a blízkymi videohovor. Pre nemocnice siete Orange zapožičal tablety spolu s možnosťou neobmedzeného dátovania. Tablet môžu pacienti využiť kedykoľvek, keď sa dohodnú s rodinou na videohovore, pričom starším pacientom pri hovore asistuje sestra alebo iný zdravotník. Dohodne s rodinou deň a čas telefonátu a keď treba, tlmočí aj emócie pacienta.
„Na druhej strane sa často stretne viac generácií rodiny, aby starého otca či mamu po týždňoch znova videli, mohli pozdraviť a podporiť. V mnohých prípadoch je to pre rodiny jediná možnosť ako sa porozprávať so starkými, tieto technické možnosti totiž sami nemajú. Zároveň dobrá psychická nálada prispieva aj k zlepšeniu zdravotného stavu pacientov a napomáha liečbe,“ podotkol Dvorový.
Bábätko ukázala oteckovi
V rožňavskej nemocnici tablet využívajú aj na gynekologicko-pôrodníckom oddelení. Mamičke Evke z Rožňavy sa v nedeľu 26. apríla narodilo prvé dieťatko, dcérka Evka. Zdravé a krásne dievčatko s váhou 4060 gramov a dĺžkou 52 centimetrov tak vďaka telehovoru mohol vidieť aj otecko, ktorý bol za túto možnosť veľmi vďačný.
„Mladí ľudia sú síce v spojení cez mobilný telefón, ale s radosťou prijali možnosť videohovoru, keďže otecko sa už nevie dočkať svojej vytúženej princeznej. Pozorovať šťastnú rodinku bolo neopísateľné, ich radosť sme prežívali spolu s nimi a každý po ukončení odchádzal s úsmevom na tvári. Otecko bol šťastný a zároveň dojatý, celý čas opakoval, aká je maličká krásna po maminke a ako sa už teší na moment, keď ju už bude držať v náručí,“ opísali radostnú chvíľu sestry z gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia rožňavskej nemocnice.
V siedmich nemocniciach
Videohovory uskutočňujú nemocnice siete Svet zdravia okrem tej rožňavskej aj v Trebišove, Michalovciach, Topoľčanoch, Svidníku, Dunajskej Strede a v Spišskej Novej Vsi. Všade tam spoločnosť Orange tablet zapožičala.
„Nič prirodzenejšie a zodpovednejšie, ako umožniť komunikáciu pacientom v nemocniciach, ktorí momentálne nemajú inú možnosť, ako byť v kontakte so svojimi blízkymi, sme v tejto situácii ani nemohli urobiť. Sme radi, že k profesionálnej starostlivosti lekárov a zdravotníkov môžeme prispieť aj my a pacientom aspoň čiastočne spríjemniť ich cestu za zdravím,“ dodal Martin Hromkovič, riaditeľ rezidenčného marketingu a značky v spoločnosti Orange Slovensko.
Jana Fedáková
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.