„Som presvedčená, že deťom pestrofarebné obrázky vyčaria úsmev na tvári. Pre nás je najväčšou odmenou, keď vidíme, ako deti zabudnú na to, že sú v nemocnici. Spoločne so zdravotnou poisťovňou Dôvera každoročne zrenovujeme viacero priestorov v detských oddeleniach. Našou snahou je, aby postupne v každej nemocnici mali na nás pamiatku v podobe veselých maľoviek alebo detských izieb,“ povedala Jana
piatok, 19 september 2014 11:40
Nemocnice zdravia v Rožňave a v Rimavskej Sobote zdobia nové nemocničné steny
Napísal(a) MG-SZ
|
Maliari sa v nemocnici Svet zdravia v Rožňave doslova vybláznili. Farebné obrázky zvieratiek, kvetov či veselých postavičiek odteraz zdobia nemocničné steny. Združenie Osmijanko sa spolu so zdravotnou poisťovňou Dôvera postaralo o kompletnú farebnú premenu detského oddelenia. Detské oddelenie v Rožňave maliari zdokonaľovali viac ako tri týždne. Renovovali a natierali steny a zdobili ich farebnými kresbami. Práce bolo viac ako dosť. Išlo doteraz o najväčšie detské oddelenie, ktoré prešlo rukami majstrov.
Novo vymaľované priestory si symbolickým prestrihnutím stuhy prevzali zamestnanci a vedenie nemocnice. Už tradične na odovzdaní nechýbali ani klauni z občianskeho združenia Červený nos Clowndoctors. Práve pri nich sa hospitalizované deti naplno uvoľnili a schuti zasmiali.
Projekt renovácie detských oddelení sa realizuje vďaka viac ako sedemročnej spolupráci združenia Osmijanko a zdravotnej poisťovne Dôvera. Spoločnými silami sa podarilo zrekonštruovať priestory už v takmer 30 nemocniciach. Tento rok to boli nemocnice v Bojniciach, Starej Ľubovni a v Žiari nad Hronom. Sergej Danilov
|
Pacienti v Rimavskej Sobote sa môžu tešiť na zvýšený komfort
V nemocnici pribudli nové VIP izby a súčasne odzvonilo starým lavičkám
Projekt nových lavičiek vznikol na základe iniciatívy Pekná nemocnica. V rámci nej mali všetci zamestnanci možnosť navrhnúť, ako by bolo možné skrášliť a zútulniť priestory nemocníc Svet zdravia. Práve lavičky patria k najkritizovanejším v slovenských nemocniciach. Často sú zničené a pôsobia odpudivo. Ich počet je navyše nedostatočný a pacienti pri čakaní nemajú zabezpečené dostatočné pohodlie. Generálna výmena všetkých lavičiek prinesie nový štandard v čakárňach dvanástich nemocníc Sveta zdravia na Slovensku. Nové lavičky sa vyznačujú dobrou ergonómiou sedadiel, odolnosťou a jednoduchou hygienickou údržbou.
„O technické zariadenie nemocníc sa nemá starať zdravotná poisťovňa. Našli sme však spôsob, ako túto investíciu finančne pokryť, nemocnice boli ochotné spolupracovať, tak sme pomohli nad rámec našich povinností,“ uviedol Martin Kultan, generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera.
Tomáš Kráľ
|
Kompletnou farebnou premenou prešli ošetrovne, miestnosti intenzívnej starostlivosti, izby pre väčšie deti aj boxy pre tie najmenšie. Nový náter skrášlil aj spoločné priestory vrátane chodby, herne, jedálne a kúpeľne.
„Máme radosť z každého nového projektu renovácie, z každého oddelenia, ktoré sa zmení k lepšiemu vďaka nám. Vieme, že pacientom pohľad na útulné prostredie pomáha vyrovnať sa so svojou hospitalizáciou rýchlejšie. V spolupráci so združením 
Rimavská Sobota 18. septembra 2014
Nové nadštandardné VIP izby na gynekologicko-pôrodníckom oddelení predstavujú najvyššiu úroveň pohodlia v rámci skupiny Svet zdravia. Súčasťou ich vybavenia je harmonický interiér, moderný nábytok, LCD televízor, samostatná kúpeľňa so sprchovým kútom a s toaletou. Poplatok za jednu noc je 20 €, poistenci Dôvery majú 50 % zľavu. Na tomto oddelení, ktoré dosahuje až 1200 pôrodov ročne, sú po rekonštrukcii celkovo 4 nadštandardné izby.
„Naši zamestnanci aj pacienti sa zhodli, že lavičky v nemocničných čakárňach sú významným problémom. Dnes prezentujeme generálne riešenie, ktoré prináša nový komfortný a hygienický štandard vo všetkých dvanástich nemocniciach,“ zdôraznil Ľuboš Lopatka, generálny riaditeľ regionálnej siete nemocníc Svet zdravia, a. s.
Zverejnené v
Nemocnice
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).