"Ta čo nového?" – spýtal sa štamgast. "Nuž, toho roku je v Tešnárkoch veľa hadov..." – vraví prvý. "Čože veľa, ale na vlastné oči som videl jedného veľkého ako drúk" – potvrdil druhý. Tretí dokladá: "Včera mi bača vravel, že sa mu stratila ovečka, možno ju ten had zožral!" ...a povesť je na svete.
Malá ilustrovaná história horného Gemera. (26/50)
POVESŤ z Dobšinej o žobráckej studničke je obsiahla a oplatí sa ju celú prečítať. Ja k ilustrácii dodávam len veľmi stručný obsah!
Chudobný baník zastal pri studničke, aby si uhasil smäd. Kovlad – vládca podzemia sa zľutoval a ukázal mu zlatý poklad... a ako to už v živote býva, chudákovi, ktorý sa stal boháčom, sa zmenil i jeho charakter. Zamestnával baníkov, bol lakomcom, tyranom a vyžadoval veľa práce za malú plácu... Jeho dcéra však bola milá a otcovu krutosť sa snažila rôznymi spôsobmi ľuďom nahradiť. Kovlad sa dopočul o vyčíňaní bývalého žobráka, a tak vyslal svojich pomocníkov, aby zistili skutočnosť. "Sme hladní, smädní, úbohí... prosíme o pomoc!" Dcéra chcela pomôcť, ale otec na tieto prosby odpovedal: "Do podzemného pekla s vami..." a chcel na nich pustiť psov. Kovlad zasiahol a všetko bohatstvo sa zrazu prepadlo pod zem a z bohatého a krutého lakomca sa stal žobrák, ktorý zomrel pri studničke, ktorá mu dala bohatstvo...
Malá ilustrovaná história horného Gemera. (27/50)

KOVLAD – kedysi mocný vládca podzemnej ríše sa oženil a z ich lásky sa narodil pekný chlapček.
Kovladova ríša s permoníkmi mala aj nepriateľa Černoducha, ktorý prebýval v smradľavých dierach. Závidel Kovladovi ženu, dieťa, bohatstvo i oddaných ľudí. Preoblečený za poľovníka oklamal pestúnku, a tá mu dovolila pohladkať chlapčeka. V tom okamihu sa v dyme stratil "poľovník" i neviniatko.
Kovlad začal s Černoduchom strašnú vojnu... Ale zloduch bol neporaziteľný. Smutný Kovlad vzal manželku, statočných permoníkov i všetko bohatstvo a zmizol nevedno kam.
Ľuďom ostali len prázdne ruky a nastala chudoba...

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-