Malá ilustrovaná história horného Gemera – "historia dobsinensis". (38/50)
"Es geht alles vorűber, es geht alles vorbei..."
(Všetko prejde a po každom decembri nasleduje máj...) –
táto populárna pesnička povojnového obdobia mi napadla, keď som si kreslil Dankovú a spomínal na letné "hrabačky".
V okolí Dobšinej boli polia s bohatou úrodou najmä zemiakov, lúky s voňavým senom, či lúky plné pasúcich sa kráv a oviec...
Na sená radi chodili mládenci i devy a pobudli tam i niekoľko dní s prespávaním "na sene".
Zaujímavé by bolo zistenie dátumov narodenia mnohých Dobšinčanov!
Malá ilustrovaná história horného Gemera – "historia dobsinensis" (39/50) -
Deň pred Mikulášom som mal rád... Večer sme išli do mesta, kde snehové vločky nesmelo krúžili pod uličnými lampami, usádzali sa na chodníku na ktorý svietili výklady "Vozára", "Šarkana", "Kračuna"...
a čakali sme na KRAMPUSA!
Najprv prišiel Mikuláš, ktorý rozdával cukríky "štolverky", od tvrdosti ktorých mohol niekomu vypadnúť i mliečny zub a niektoré sa usilovne lepili na podnebie...
Anjelik nás nezaujal, ale potom prišla mýtická bytosť – čert! Vraveli, že Krampus (z nem.) trestá neposlušných, lebo sám nebol "anjelik".
Po 22. decembri sa však zmení na normálnu ľudskú bytosť a nič z toho, čo urobil si nepamätá... no veďže tak!
Začiatkom päťdesiatych rokov však Mikuláša vystriedal Deduško Mráz a my sme usilovne recitovali v školskej aule básničky...
a dostali sme len to, čo priniesli rodičia.
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v