V neďalekom Brzotíne si pred rokom Marcus Mariassy vzal za manželku baronesu Paulínu. Slúžka, ktorá bola susedkou Julišky z Rekene, vyklebetila všetko o zázračnej vode i o tom, že jej susedka zrazu bude mať bábätko... Paulínka si hneď dala pripraviť kočiar a vybrala sa na výzvedy.
"Julka, tu máš medeňák a povedz mi, ako sa to stalo!"
"Nuž chodila som k prameňu každý deň, vodu pila i umývala sa..."
"Tu máš strieborňák a... povedz mi podrobnosti!"
"Nuž... chodila som k prameňu a tam chodili i chlapci-drevorubači a... nuž viete... nehanbím sa za to, hlavné, že budeme mať dieťatko a... aj muž je spokojný..."
"Tu máš zlaťák a zabezpeč také liečenie i mne!"
"Niéé... to nerobte! Mám pre vás, milosťpani, iný návrh. Budete chodiť ku mne, ale nie na koči, ale na koni – pohyb potrebujete, vlásky ošetríme brezovou vodičkou, tváričku harmančekom, dych mentolovými lístkami... a za ďalšiu zlatku vám prezradím a dám dobré rady, aby sa z vášho manžela stal dobrý milenec a otec vašich detí!"
I tak sa stalo a Marcus s Paulínkou, ktorá už bola v požehnanom stave, sa boli poďakovať prameňu a dali štedrý príspevok na zveľadenie kaplnky... Nuž, koniec dobrý – všetko dobré, či nie?
Štefan Burčo
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v