Ján Bradáč

Ján Bradáč (20)

Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (6)

VONKAJŠIE VPLYVY NA UDALOSTI OBCE

Viac ako štvorročné zabíjanie v prvej svetovej vojne splodilo najhroznejšie storočie v dejinách ľudstva, ktoré úplne zmenilo tvár sveta. Ešte v prvej polovici 20. storočia náboženské, triedne, národnostné a mocenské protiklady sa rozrástli k organizovanému vyhubeniu obrovských más ľudí až v dvoch svetových vojnách. S veľkosťou vojny sa úmerne zväčšuje nešťastie, hromadia tragédie a narastá zhoršenie životných podmienok. Zákopovej vojne, ako nazývali prvú svetovú vojnu, padol za obeť z našej dediny Ján Fabian-Grajciarik, Ján Genči-Hudco. Do ruského zajatia sa dostal Štefan Kravec zo mlyna.
Po vojne nie je dôležitý počet obetí, ale odpoveď na otázku, či sa vyplatilo bojovať. Podľa hodnotenia víťazných mocností Dohody prežiť hrôzy a krviprelievanie sa v konečnom dôsledku vyplatilo. Veľká katastrofa pomohla aj Slovákom vymaniť sa spod národnostného útlaku. V roku 1918 veľmoci víťaznej Dohody radikálne zmenili usporiadanie strednej Európy, čím slovenská politika získala priaznivé podmienky pre dlho uchovávanú myšlienku odčleniť sa od Rakúsko-Uhorska.

Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (5)

VODNÝ MLYN V RAKOVNICI

Jedna z historicky zachovaných stavieb v Rakovnici je vodný mlyn na Vyšných lúkach. Mlynárska usadlosť Štefana Kraveca sa nachádza na samote pri Hončianskom potoku asi 2 km západne nad obcou. V minulosti sa v jej blízkosti nachádzala malá huta na spracovanie železnej rudy. Mlynársku usadlosť tvorí technická časť a obydlie mlynára, postavené pod jednou strechou. Technická časť mlyna pozostáva z kolesovne a z mlynice s mlynským pôjdom. Mlyn mal sústavu mlecích kameňov a drevené vodné koleso na vrchný pohon. Potrebnú vodu k nemu privádzal náhon odrazený od Genčanského potoka asi 400 m nad mlynom. Na mletie slúžili kovové valcové stolice. I dnes je možné vidieť jednu kompletnú kamennú valcovú sústavu pre šrotovanie, avšak už na elektrický pohon. Na triedenie meliva počas mletia slúžili vysievače. V procese spracovania zrna na múku muselo melivo prejsť tými strojmi viackrát. V okolí, kde nikdy nebolo veľa vody, Genčanský potok bol zárukou, lebo mal i v najväčších suchách vody dosť, takže mlynár mlel, kedy potreboval.

Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (4)

DOMINANTY OBCE RAKOVNICA

Kostol ECAV je vedený ako kultúrna pamiatka. Nachádza sa na svahu, sklon terénu je v pozdĺžnej osi kostola. Bývala škola, ku ktorej bol kostol pristavaný, je vyššie osadená ako samostatný kostol. Popri západnej stene kostola vedie cesta, z východnej strany obteká pozemok potok. Z južnej strany ho lemuje cesta. Na hranici pozemku vidno zvyšky oporného múrika.
Na mieste dnešnej stavby stála pôvodne modlitebňa, pristavená k starej cirkevnej škole v roku 1787. Bola to jednoduchá stavba bez veže s osobitne stojacou zvonicou, ktorá bola drevená. V roku 1801 dostala modlitebňa oltár a kazateľnicu. Pre zlý stav bola v roku 1836 zbúraná a na jej mieste, pravdepodobne aj na starom pôdoryse, vystavaná nová budova kostola s prestavanou vežou, situovanou do štítového priečelia. Táto stavba bola dokončená v roku 1838, čo dokazuje aj štukový letopočet na priečelí veže.

Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (3)

ARCHITEKTÚRA v Rakovnici

Do 1. svetovej vojny bola Rakovnica iba dedinkou s malými domčekmi pokrytými väčšinou slamou a šindľami, postavenými z nabíjanej hliny alebo z hlinených váľkov. Pri formovaní váľkov bol nasledovný technologický postup:
Do navlhčenej hliny sa pridávala slama. Slama bola pridávaná vcelku, alebo posekaná na krátke kusy, do vlhkej masy, ktorá sa premiešavala holými nohami, až kým sa slama dokonale premiešala s mokrou hlinou. Po príprave hlinenej masy táto bola ukladaná do drevenej formy na lúke alebo tvrdom povrchu, kde sa na slnku sušila. Po zaschnutí sa na dosušenie ukladali do tvaru pyramídy po 50 kusov. Takéto usporiadanie bolo výhodné – jednak v prípade dažďov sa dali zakryť a tiež sa lepšie počítali počty vytvorených kusov. Po zaschnutí sa ukladali pod prístrešky do sucha, až do ich použitia na stavbu domu. Bola to veľmi namáhavá práca, ktorú okrem obyvateľov prevažne robili v tej dobe cigáni. Postupom času prišli na to, že hlinu možno formovať do tvaru tehly, ktorú najprv len sušili a potom začali vypaľovať. Takáto tehelňa bola postavená v Rekeni na mieste, kde je teraz cesta k brehu a materská škola. Tehelňa zanikla po roku 1946. Bola majetkom Lisauera.

Rakovnica

PODNEBIE V RAKOVNICI

Obec Rakovnica má kontinentálne podnebie. Letá sú teplé a zimy studené. Snehová pokrývka sa objavuje počas zimných mesiacov. Najčastejšie počas januára a februára. Priemerná ročná teplota vzduchu za obdobie rokov 1900 – 2000 je 7 – 8,5o C. Vo vegetatívnom období (apríl – september) trvajúca 150 – 160 dní je 12,8 –15,7o C. Najteplejší je mesiac júl s priemerom 17 – 19,7o C, najchladnejší január s rozpätím –4 až –5o C. Priemerná ročná amplitúda , t. j. rozpätie teplôt –22oC až + 23,7oC poukazuje na vysoký stupeň kontinentality územia. Priemerný ročný úhrn zrážok je 631 – 723 mm. Najdaždivejší mesiac je jún s priemerom 80 – 90 mm. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je 53 – 67. Prúdenie vetra je zo západu. 

Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou

Občan Rakovnice pplk. Ján Bradáč väčšinu života prežil ako vojak z povolania. Prešiel celým Československom, od západu po východ. Jeho život, pracovný i dôchodkový, bol plodný, plnohodnotný. Dožil sa 73 rokov. Zomrel v polovici decembra 2012.

Písal  osobné celoživotné spomienky na všetko, čo zažíval, prežíval. Posledné roky života zasvätil svojim spomienkam a pocitom, ktoré zvečnil na papieri.  Cieľom jeho snaženia bolo napísať celoživotnú knihu, v ktorej ťažisko by bolo zamerané na rodnú obec. Nečakaná choroba mu nedovolila jeho predsavzatie realizovať. Vytvorené dielo si zaslúži, aby bolo zverejnené a uchované, ako pre obecné potreby, tak aj pre širšiu verejnosť.

Strana 2 z 2