Stretli sa v ňom s futbalistami Tatrana Betliar. Obidve mužstvá sa poznajú zo súperenia v majstrovskej súťaži VI. ligy, v ktorej naposledy obidva zápasy vyhrali Betliarci (1:0, 3:1). V turnaji na neutrálnom mieste na ihrisku MFK v Rožňave sa stretli 29. júna 2018 o 18.00 v inej súťaži. Privítala ich hŕstka divákov, ale rozhodcovia do zápisu o stretnutí uviedli takú návštevnosť, aká nebývala tohto roku ani na zápase Tipos III. ligy, v ktorej Rožňavčania hrali - 600 divíkov. Prítomní sa z tohto údaja iba pousmiali. Veď okolo ihriska sa dalo narátať sotva 60 fanúšikov verných futbalu.
Aj keď favoritmi zápasu boli Betliarci, chuť vyhrať Pohár mal aj omladený celok Baníka z Rožňavského Bystrého. Zápis zo stretnutia prezrádza, že vedenia sa ujali už v 9. minúte hostia gólom Ivana Lörincza. Tento stav vydržal až do konca 1. polčasu, ale len do 46. minúty, keď z kopačky Martina Arvaya sa ujala strela a Tatran viedol už 0:2. Baníci začali striedať a namiesto mladého Riška Ďurského, prišiel ďalší mladý hráč Gábor, ktorému sa podarilo aj znížiť stav na 1:2. To ale bolo zo strany Bystranov všetko. Na konečný stav 1:4 upravil v 74. minúte Ladislav Lörincz a ďalší gól v 90 minúte zapísali rozhodcovia ešte Martinovi Árvayovi. Vyhral tak zaslúžene celok z Betliara, ktorý tak po 2. mieste v uplynulej sezóne dosiahol ďalší úspešný výsledok.
Pre zaujímavosť pripájam priemerný vek hráčov súťažiacich mužstiev. Baník Rožňavské Bystré v zápase nastúpil so 14 hráčmi, ktorých priemerný vek bol 23 rokov. Betliarsky Tatran predstavil 13 svojich hráčov s priemerným vekom 27 rokov. Z tohto porovnania vidieť, že obidve mužstvá mali pomerne mladú vekovú skladbu hráčov. Najmladšieho hráča mali Bystrania, za ktorých nastúpil 16-ročný Peter Milko. V zápase odohral 80 minút. Potom ho vystriedal bystranský najstarší hráč - 44-ročný Peter Minčík.
Na záver pochváľme ObFZ v Rožňave, že dal príležitosť v podobe turnaja vyskúšať mužstvám v podobnom súboji ako má Slovnaft Cup s mužstvami vyšších súťaží preveriť si svoje sily a vyplniť voľné miesta na odohranie futbalových zápasov. Bude však v ďalších ročníkoch potrebné zdokonaliť túto súťaž v niektorých slabších miestach, napr. aby na zápasy nebol delegovaný jeden rozhodca a každé kolo bolo vyhodnotené podobne ako majstrovské zápasy. Podporovať Fair - Play medzi súpermi a získať pre turnaj viacerých sponzorov. Spraviť všetko pre to, aby do turnaja sa zapojilo viac mužstiev a turnaj sa nehral až po skončení súťažného ročníka.
(MG od)
TABUĽKA FUTBALOVÉHO TURNAJA O POHÁR PREDSEDU ObFZ ROŽŇAVA 2018
| 1. | Tatran Betliar | 3 | 3 | 0 | 0 | 11:2 | 9 |
| 2. | Baník Rožňavské Bystré | 3 | 2 | 0 | 1 | 7:6 | 6 |
| 3. | MFK Rožňava - U19 | 2 | 1 | 0 | 1 | 7:3 | 3 |
| 4. | FK Plešivec | 2 | 1 | 0 | 1 | 4:3 | 3 |
| 5. | FK Hrhov - U19 | 1 | 0 | 0 | 1 | 0:2 | 0 |
| 6. | FK Mladosť Lipovník | 1 | 0 | 0 | 1 | 0:5 | 0 |
| 7. | Polom Gemerská Poloma B | 1 | 0 | 0 | 1 | 0:3 | 0 |
| 8. | Družba Čoltovo | 1 | 0 | 0 | 1 | 1:6 | 0 |
Finále Pohára predsedu ObFZ Rožňava
(Zdroj: gemer.korzar.sme.sk)
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-